Dvadsaťdeväťročný Tvrdošovčan sa vo svete baletu neocitol náhodou. Za úspechmi je množstvo tvrdej práce, od osudu nič nedostal zadarmo. Je naplno vyťažený, domov cestuje len dvakrát ročne. Vďaka baletu však precestoval temer celý svet. Jozef pôsobil v Prahe, osem rokov v Zürichu a od roku 2008 je prvým sólistom Holandského národného baletu (Het Nationale Ballet) v Amsterdame. Jeho repertoár je bohatý. Tancuje princa v predstaveniach Labutie jazero, Giselle, Popoluška, Luskáčik, hlavné postavy v baletoch Don Quijote, Rómeo a Júlia, Spiaca krásavica, Coppélia, Paquita. Z moderného repertoáru tancoval okrem iných diela Balanchina, Kyliána či Hans van Manena.
Na baletných súťažiach získal niekoľko ocenení: v roku 1997 bronzovú medailu na medzinárodnej súťaži vo Viedni a striebornú medailu na medzinárodnej súťaži v Győri, o rok neskôr striebornú medailu na tanečnej súťaži Eurocity v Taliansku.
Jozef mal osem rokov, keď sa začal venovať tancu vážnejšie. „V novozámockej ľudovej škole umenia som navštevoval výtvarný krúžok. Doma som veľa tancoval a neustále sa hýbal na hudbu, takže jedného dňa sme s mamou nazreli aj na tanečnú. Stretol som tam pani učiteľku Libušu Šetinovú a vďaka nej som si uvedomil, že mám talent na tanec. Ona ma odporučila do tanečného konzervatória v Bratislave,“ spomína na svoje začiatky. Ako hovorí, bolo to pre neho veľké dobrodružstvo. „Nebolo to jednoduché, nepatril som k najlepším z ročníka. Boli tam aj talentovanejšie deti. Najdôležitejším aspektom vo všetkých sférach života je však odhodlanie pracovať,“ hovorí. Snaha priniesla svoje ovocie a ako študent 2. ročníka už mal možnosť účinkovať v zahraničí. Dostal príležitosť hosťovať vo Švajčiarsku, v rokoch 1997-99 získal štipendium na Akadémii klasického tanca v Monte Carle, niekoľko mesiacov pobudol v Balete Praha. Hoci muži sú v oblasti tanca oveľa zriedkavejší, Jožkova záľuba postupne prerástla do úspešnej kariéry a dnes mu mnohí i závidia.
„Je to tvrdá práca, hodiny trénujeme a nacvičujeme. Dostal som veľmi dobré základy tanca na Slovensku, to mi veľmi pomohlo.“ Svoju profesiu neskôr rozvíjal v Zürichu, kde sa mu naskytla skvelá možnosť. „Človek zakaždým začína od začiatku. Tak, ako v každom zamestnaní, musí postupovať pomaličky a každý deň dokazovať, že je tam preto, že na to má.“
V Holandskom národnom balete Jozef účinkuje druhý rok. Prvý sólista je najvyššie postavenie v oblasti baletu. Počas sezóny hrá v dvoch – troch predstaveniach týždenne, tancuje vysnívané hlavné úlohy. Vďaka baletu spoznal svet, získal si mnoho priateľov a naučil sa novým jazykom. Okrem slovenčiny a maďarčiny hovorí po francúzsky, anglicky, nemecky, taliansky a rusky. Jeho partnerka Seh Yun Kim, pochádza z Južnej Kórey.
Kvôli pracovnej zaneprázdnenosti chodí domov do Tvrdošoviec veľmi zriedkavo, vtedy sa však snaží stretnúť so všetkými rodinnými príslušníkmi. Rodičia, ktorým je vďačný za pomoc a podporu, sa na staré kolená naučili používať webkameru. Ak zavíta domov, každý deň je pre rodinu sviatkom. Aj mamine narodeniny kolidovali s vystúpením v novej budove Slovenského národného divadla. Účasť na benefičnom koncerte bolo prvým Jozefovým vystúpením na Slovensku po desiatich rokoch. Na druhý deň už tancoval v Budapešti.
„Hovorí sa, že po veku 38-40 rokov telo nezvláda námahu spojenú s baletom. Samozrejme, sú výnimky oboma smermi. Môže to skončiť veľmi rýchlo a môže sa to natiahnuť aj na dlhšie obdobie. Je to určite veľká záťaž na telo, ktoré napokon rozhodne o dĺžke kariéry,“ konštatuje Jozef, ktorý má možnosť uchytiť sa aj ako učiteľ či choreograf. Rozhodol sa pre štúdium matematiky a potom uvidí, čo prinesie budúcnosť.
Čo mu balet dal a vzal?
„Od svojich deviatich rokov som odlúčený od rodiny. Chodil som domov len na víkendy, teraz sme spolu ešte menej. Nežijem na jednom mieste celý svoj život. Rodina mi chýba, vo svete nemám domov v pravom slova zmysle. Na druhej strane robím, čo mám rád. Nerobím monotónnu prácu, pracujem s ľuďmi. Je to radosť, hoci to bolí...“
ANGELIKA PUKANECOVÁ
