František Kele precestoval celý svet. Najdlhšia bola jeho päťmesačná expedícia na najvyšší vrch v afgánskom Hindukuši v roku 1974. Málokto vie, že má korene v našom regióne - jeho mama pochádzala z Horných Obdokoviec.
Dcérine knihy číta rád
Cestovateľ, horolezec aj spisovateľ - čo z toho bol František Kele najradšej? „Všetko so všetkým súvisí. Profesiou som geograf a v poslednom období som sa venoval pedagogike. Výstupom z týchto všetkých mojich aktivít je literatúra,“ hovorí Kele.
Ako autor a spoluautor má za sebou 35 kníh. „Moja manželka Ľudmila mi pri nich pomáhala. Keby som ja tak písal ako ona, tak som dnes Hemingway. Spoločne sme napísali tri cestopisy - Cesty snov, Dni a noci pod Južným krížom a Rieka padajúca z neba. Všetko, čo je v nich literárne hodnotné, je od nej,“ chváli Kele manželku, dlhoročnú učiteľku.
Predtým sama napísala Úsmevy písané kriedou a teraz jej vyšla knižka s autobiografickými črtami Ošklbané detstvo. Ich dcéra Táňa Keleová Vasilková je známa „slovenská Danielle Steelová“, napísala 18 románov pre ženy. Dcérine knihy si otec rád prečíta, ale Táňa mu ich vraj aj prerozpráva na spoločných lezeckých výpravách.
Slabé ruky posilňoval veslovaním
Malý František už ako 5-ročný lyžoval. Ako 6-7-ročný plakal, že ho bolia nohy, lebo ho otec brával na túry. Od 12 rokov „brázdil“ tatranské končiare, v ro- koch 1951 až 1954 sa stal naj-mladším horským vodcom s právom vodiť v oblasti celých Vysokých Tatier. Na vrchole Mont Blancu stál po prvý raz v roku 1955. Je považovaný za naj-aktívnejšieho slovenského cestovateľa 20. storočia.
Venoval sa mnohým športom najmä pre kondičku. „Absolvoval som dlhé trate na švédskom kajaku, lebo trénerovi sa nepáčili moje slabé ruky. Vlakom som sa z Bratislavy vyviezol do Zvolena, a potom tri až päť dní som sa plavil dolu Hronom a hore Dunajom,“ spomína František Kele.
So svojou budúcou manželkou sa zoznámil na Zelenom plese vo Vysokých Tatrách, mali vtedy 26 rokov. „My sme sa tak vzájomne dopĺňali. Chodila so mnou po svete, ale samozrejme, na náročné výpravy, napríklad na Severný pól, so mnou nešla. Kiežby iné ženy toľko videli, čo ona - od Galapág, cez Južnú Ameriku po ostrovy v Indonézii.“
Do Polynézie aj na Madagaskar
František Kele absolvoval asi 70 náročných ciest a výprav na všetky svetadiely sveta. Čomu sa venuje teraz? „Tento rok mám veľa práce - v marci idem do Francúzskej Polynézie, kde mal na Tahiti pozorovateľňu náš rodák M. R. Štefánik. Spolu s priateľmi sme mu tam v roku 1994 postavili pamätník, teraz sa tam plánujem vybrať spolu s členmi Spolku rodákov M. R. Štefánika z Košarísk," hovorí Kele. „Potom odchádzam na Madagaskar, kde staviame pamätník ďalšiemu slávnemu rodákovi Móricovi Beňovskému. Koncom augusta sa chystám do Britskej Kolumbie, na Aljašku.“
Tento rok sa známy svetobežník dožije 73 rokov. Pri oslave striebornej svadby jeho manželka hosťom pripomenula, že za „prvých 25 rokov, čo sme spolu, bol Ferko na cestách sedem rokov a 4 mesiace“. Do toho sa nepočítali cesty, ktoré absolvovali spolu. „Manželka ma vždy podporovala, čo cítila, keď som bol preč, neviem. Vždy, keď sa niečo zlé v rodine udialo, nebol som doma,“ priznáva Kele. „Ale posledné dva-tri roky už občas nahnevane prehodí „dočerta aj s tvojimi cestami“, je presýtená starosťami, ktoré jej moja neprítomnosť prináša,“ dodal František Kele.
Nehanbil sa priznať, že sa pri svojich výletoch po svete bojí. „Keď som bol sebavedomý a myslel som si, že niečo zvládnem ľavou zadnou, nedopadlo to dobre. Trochu strachu nezaškodí. Aj som si párkrát povedal, že už nikdy do hôr. Viedol som druhú výpravu na Mont Everest a keď sme sa vrátili bez Psotku, to nebolo bohviečo,“ spomenul horolezec, ktorý pokoril takmer 100 končiarov v rôznych pohoriach sveta.
