MOST V SEREDI je prvým a posledným československým predpätým segmentovým železobetónovým
mostom.
Nezvyčajné divadlo pripravuje obyvateľom Serede a Šintavy rieka Váh najmä v období lámania sa ľadov po zimných mesiacoch. Práve pod mostom sa rýchlosť vody vplyvom vodného diela Kráľová začína spomaľovať a ľadová pokrývka pri tuhých mrazoch dosahuje hrúbku aj pol metra. Najlepšie je to vidieť na polámaných kusoch ľadu.
„Chodím sem obdivovať ľadové kryhy, ako ich sila vody láme a pohráva sa s nimi ako s nejakou hračkou,“ povedal nám pán Dalibor, ktorý k Váhu prichádza pomerne často. Spomína si aj na zimy, keď sa ľadové kryhy natlačili takmer až pod oblúky mosta a situácia tu už neraz vyzerala desivo.
V minulosti rieku Váh križovali drevené mosty. Ľadochody ich však na jar takmer vždy zničili. Prvý oceľový most tu bol postavený v roku 1912. Vydržal do roku 1945, keď ho zničili ustupujúci nemeckí vojaci. Všetky mosty sa nachádzali trochu severnejšie od toho súčasného.
Práve ten je akýmsi skvostom medzi podobnými stavebnými dielami. Ide totiž o prvý, ale aj posledný československý predpätý segmentový železobetónový most. Zaujímavosťou je, že pri jeho zakladaní sa našli šesťdesiat centimetrov hrubé pilóty, pravdepodobne to boli posledné zvyšky vojenského mosta rímskych légií ešte zo štvrtého storočia.
Projekčnú prípravu mosta sťažovala skutočnosť, že staveniskom sa tiahne tektonický zlom a tiež to, že most je šikmý. Každá zo šiestich, skoro 53 metrov dlhých, klenieb sa skladá zo siedmich súbežných pásov a každý z nich z troch častí. Pole má teda 21 prvkov, ktorých je v celom moste 126. Každý prvok má hmotnosť 25 ton. Výška mosta nad hladinou Váhu je päť metrov.
Zaujímavo sa vyvíjala aj samotná stavba mosta. Všetky mostné prvky boli prefabrikované v asi pol kilometra vzdialenej šesťdesiat metrov dlhej hale. Po dozretí betónu ich odtiaľto kozovými žeriavmi prepravovali na stavenisko. Na moste sa pracovalo nepretržite vo dne v noci, iba v nedeľu mali stavbári dvanásťhodinovú prestávku. Stavba trvala od roku 1956 do 1959. Celý 360 metrov dlhý a 12 metrov široký most bol nakoniec neuzatvorenými oceľovými lanami predpnutý ťahom 1600 ton. Pri tejto práci prišlo aj k smrteľnému úrazu.
Most nad piliermi zdobia erby miest, ktorými rieka Váh preteká, teda Serede, Komárna, Žiliny, Trenčína a Liptovského Hrádku.
Po jeho otvorení sa objavilo niekoľko opakujúcich sa po- rúch. Na prelome rokov 1981 až 1982 sa meraním zistil pokles prvého piliera v smere od Serede. Obmedzenie rýchlosti na 40 kilometrov za hodinu a maximálnej nosnosti vozidiel nad 40 ton urýchlilo výstavbu obchvatu Serede a nového mosta v roku 1985. Po rekonštrukcii v roku 1992 sa most používa dodnes, hoci pri pohľade od hladiny vody sa zdá, že kritický pilier opäť klesá.
„Podľa informácií zo Slovenskej správa ciest nie je známe, že by prichádzalo k takejto deštrukcii," povedal primátor Serede Vladimír Vranovič.