Marína Čarnogurská obetovala sinológii - vede komplexne sa zaoberajúcej Čínou, celý svoj život. Sestra politika Jána Čarnogurského sa pôvodne chcela venovať bengálčine či medicíne, no nesmela. Ako dcéra politika - nepriateľa socializmu - mala zákaz štúdia na vysokej škole.
V tom období si prvá slovenská sinologička Anna Doležalová-Vlčková otvorila večerný kurz čínštiny. Marína Čarnogurská ho začala navštevovať a popritom sa živila ako školská detská sestra. „Zostali sme len dvaja a aby nám kurz nezrušili, platili sme si 13 mŕtvych duší, lebo nás muselo byť 15,“ vysvetľuje Čarnogurská, ktorej sa nakoniec podarilo absolvovať čínštinu s filozofiou. Pre politické dôvody sa mohla absolventka vysokej školy zamestnať iba v knižnom sklade vydavateľstva.
„Aby som nezabudla znaky, prekladala som Sen o Červenom pavilóne. Potrebovala som dlhý text, aby mi vydržal, kým padne režim,“ hovorí Čarnogurská.
V januári 1990 preložila poslednú, 120. kapitolu z 3000- stranovej knihy. „Vtedy mi oznámili, že som rehabilitovaná,“ dodala Marína Čarnogurská, ktorá odvtedy pracuje v Ústave orientalistiky v Bratislave.
Sinologičku telom i dušou pozvali Číňania na vedecké stáže už deväťkrát. „V roku 1997 som išla prvýkrát do Tchaiwanu a Číny. Vďaka stážam mám všetky materiály z archívov, ktoré môžem využiť vo svojej práci.“
Čínska kultúra je podľa nej úplne odlišná od našej. Najviac ju fascinuje na starých Číňa- noch fakt, že až 2600 rokov dokázali zachrániť svoje prostredie. „Dnes by boli púšťou tak ako Irak, Irán. Keď idete po horách, pri každom stromčeku je do zeme vyhĺbená jamka s vodou,“ vysvetlila sinologička. Na Číňanoch jej imponuje aj samostatnosť a otvorenosť v náboženstve. „Nespoliehajú sa. My si z Boha robíme barličku,“ povedala sinologička pochádzajúca z kresťanskej rodiny. Priznala, že štúdium čínštiny ovplyvnilo jej pohľad na kresťanstvo.
„Úplne som sa rozišla s náboženstvom. Keď spoznáte iný spôsob, ktorý omnoho kreatívnejšie vie ochraňovať život vlastnými silami, nedá sa viac veriť,“ vyjadrila svoj postoj sestra politika z KDH. „Nerozprávame sa veľmi na tieto témy. Je to môj výborný brat a ja rešpektujem, že je verný katolík. Viem, že ho presvedčiť nemôžem, a ani on mňa.“
