Článok pokračuje pod video reklamou
Pritom hneď v prvom kole štvrtej ligy Juhovýchod priviezli Šuranci po víťazstve 2:1 všetky body z Kolárova, kde im ich priaznivci hladní po vyššej súťaži vytvorili domáce prostredie. Lenže konečná jesenná bilancia päť víťazstiev, tri remízy a sedem prehier s pasívnym skóre 24:28 a tromi mínusovými bodmi v tabuľke pravdy - aj keď mal ŠK o zápas viac vonku - nenapĺňa celkom predsezónne očakávania. „Aj cieľom vedenia klubu bolo figurovať po jeseni o niekoľko miest vyššie, no svojim spôsobom sme zaplatili nováčikovskú daň,“ začal prezident a zároveň hráč ŠK Šurany Dušan Rampašek. „Mrzia nás hlavne domáce remízové straty, najmä tá v druhom kole s Tešedíkovom, kedy nám mimochodom rozhodca neuznal regulárny gól. Doma sme zahrali dobre napríklad s prvým Palárikovom, nakoniec sme v tomto remízovom zápase prehrali 1:0 gólom z opakovanej štandardky. V zápasoch vonku, aj keď sme nebodovali, mužstvo herne väčšinou – až na Hornú Kráľovú a Šahy - nesklamalo. V prvej polovici súťaže sme však doplatili na mnohé zranenia, ktoré nás naozaj neobchádzali“. Už vo štvrtom kole tak vypadol na celý zvyšok jesene kapitán Ikrényi, so zranením laboroval aj tvorivý stredopoliar Horvatovič, niekoľko kôl chýbal tiež hrajúci prezident Rampašek, no a kratšie výpadky ani nespomíname. Po letnom odchode skúseného Červenku do Galanty ostala „diera“ na poste stopéra. Tréner Gendiar na ňom skúšal útočníka Skačana, nakoniec sa na „dôležitom fleku“ chytil záložník Poláček. „Celkovo však pred odvetami vôbec nie sme pesimisti, veď aj v rozlúčke s jeseňou podalo mužstvo doma proti silným Demandiciam – už v kompletnom zložení – kvalitný výkon korunovaný cenným víťazstvom 2:1,“ neskrýva optimizmus hrajúci prezident.
Robotu trénera Rudolfa Gendiara si v Šuranoch vážia. „Naozaj sme s ním veľmi spokojní. Má svoj systém práce a nebyť spomínaných nešťastných domácich strát, aj v tabuľke by sme boli vyššie, pretože bodové odstupy nie sú veľké. Pre menší klub, akým je aj ten náš, je dôležité, aby bol tréner zároveň férovým človekom.“
Zimnú prípravu začali Šurany 11. januára. „Z hosťovania v Pribete sa vrátili Pavol Cagáň aj Boris Macek, do prípravy sme zaradili tiež dvoch dorastencov. Hľadáme ešte jedného defenzívneho futbalistu na spomínaný stopérsky post“. Hovorilo sa o Novozámčanovi Štefanovi Pisklovi, lenže ten, okrem toho, že v jeseni hosťoval v Hurbanove, v úvode sezóny nastúpil aj za Nové Zámky a za tretí klub už v tejto sezóne hrať nemôže. Inak, na lane štvrtoligového nováčika bol v lete aj jeho brat Pavol, ktorý ale nakoniec zostal v Imeli. Odtiaľ mal pred sezónou prísť tiež syn trénera Gendiara Martin, ten však išiel napokon do Hurbanova. V jeho prípade aktuálne platí, čo nevyšlo v lete, môže teraz. Šurany majú v hľadáčiku ešte jedného kmeňového hráča Nových Zámkov, šuriansky činovník ale meno zatiaľ prezradiť nechcel, len toľko, že je to ľavák. Nuž tých v FKM veľa nie je, ale taký Dékány by pre štvrtoligistu mohol byť posilou.
„Hosťovanie u nás skončilo Tomášovi Kósovi a Andrejovi Vašekovi, a keďže o ofenzívnych futbalistov núdzu nemáme, obaja sa vracajú do svojich klubov. Z noviniek hádam ešte to, že novým asistentom a hrajúcim trénerom nášho „béčka“ bude Marcel Kováčik“.
Šurany sa teda chystajú na odvetnú časť optimisticky a so zdvihnutou hlavou. „Myslím si, že aj bodov by malo na jar pribudnúť viac, veď doma hráme až osem zápasov. Väčšinou so súpermi, na ktorých si pri optimálnom výkone môžeme trúfať.“
Utíchnuť by navyše nemal ani divácky záujem z jesene, kedy chodilo aj podľa neoficiálnych štatistík najviac divákov práve v Šuranoch. „V porovnaní s piatou ligou Východ je táto súťaž hádam aj o dva stupne lepšia. Je jednoducho futbalovejšia, veď v každom mužstve sa nájdu aj skúsenejší hráči, ktorí dávajú zápasom istú úroveň. Jedinou škvrnou bol snáď incident v hľadisku počas inak kvalitného zápasu v Imeli,“ zakončil D. Rampašek.
Evidentné napredovanie futbalu v Šuranoch sa za posledné roky deje aj vďaka práci trojčlennej správnej rady v zložení Tibor Cvik, Patrik Rampašek a Igor Foltin, samozrejme za výdatnej podpory Mesta Šurany.
MARIÁN DRAGÚŇ
