Ako a kedy prišlo k vášmu kontaktu s Nitrou?
- V stredu sme sa stretli v Seredi, kde bývam, s pánom Valentom. Dali sme si kávu a počas debaty, keď som mu povedal o konci zmluvy s Ružomberkom, mi predostrel návrh, na ktorý som prikývol.
Na koľko ste sa upísali?
- Zmluva znie na rok a pol.
Súboj Nitry s Ružomberkom ste sledovali ako divák, aké mu vystavíte vysvedčenie?
- Bol to ťažký zápas, hraný na náročnom teréne. Ihrisko sa rozbilo, ale myslím, že Nitra vyhrala zaslúžene.
Hovorili ste už s trénerom Kurčubičom o vašej úlohe na ihrisku, čo od vás očakáva?
- Zatiaľ len krátko, v piatok som totiž s mužstvom absolvoval iba prvý tréning. Najskôr však potrebujem dohnať tréningové výpadky, aby som mohol byť platnou posilou.
A kde vidíte vy svoje miesto v nitrianskej zostave?
- Na poste ofenzívneho záložníka, v strede zálohy sa cítim najlepšie, tam hrávam dlhé roky a rád by som aj teraz.
Mužstvo sa za osem rokov od vášho odchodu z Nitry dosť pomenilo, nezostal kameň na kameni...
- V tom nevidím problém, hrával som z dnešnej partie so Štajerom aj Ďatkom, poznám sa s Barčíkom a Kopačkom, takže problém s adaptáciou mi nehrozí ani v najmenšom, veď v Nitre som predsa doma.
Ste v najlepších rokoch, pri všetkej úcte k materskému klubu - nie je pre držiteľa dvoch českých titulov ešte ako hráča Liberca návrat domov krokom späť?
- Nie, tak to určite neberiem. Posledný polrok v Ružomberku mi nevyšiel, v Nitre chcem ukázať, že futbal hrať viem.
KEĎ SA LÚČIL
Posledný zápas v drese Nitry odohral Ivan Hodúr 20. mája 2000. Pre osvieženie prinášame zostavu zo stretnutia Nitra - Senec (2:0). FC: Brezina - Lukáč, Ed. Hrnčár, Kompas, Ďatko - M. Kostoláni, Dovičovič, Benčík, Rybnikár - Hodúr, Jež, striedali Oremus, Jelšic.