Článok pokračuje pod video reklamou
V zime do záhradkárskej osady Čerešňový sad pri Váhu prichádzal aj kvôli prikrmovaniu spevavého vtáctva, bažantov a srniek.
„Mám tu 3,5-árovú záhradku, v lete v nej pestujem najmä zeleninu a zároveň sa starám aj o zopár koreňov viniča a ovocné stromčeky. Pestujem aj stromy gaštanov jedlých a zelené borovice,“ opísal nám miesto svojich každodenných výletov.
Vždy niečo prinesie aj svojmu psíkovi, ktorým je čierny kokeršpaniel. Lojom a zrniečkami poteší aj sýkorky a už od jesene chodieval aj do neďalekého kŕmelca pri Váhu. Nosil tam seno, ale najmä repu pre srnčiu zver, či niečo prisypal pre bažanty. Berie to ako vnútornú srdcovú pohnútku. Veď už štyridsaťdva rokov je členom poľovníckeho združenia, takže lásku k prírode má vlastne v krvi.
Pán Jozef má času dosť, nedávno odišiel do dôchodku. Predtým pracoval v zahraničnom obchode a v energetike na vodnom hospodárstve v Dusle Šaľa. Teraz je pre neho najdôležitejšia záhradka. Ešte vo februári, hoci tu bolo ešte dosť snehu, začal so strihom jabloní, najmä ich omrznutých častí. Podobne sa pripravuje na vinič. Akonáhle príde vhodná chvíľa, chcel by preštepiť aj zopár slabšie rodiacich stromčekov. Najmä neskoré sorty jabloní na letné a jesenné. Malo by im to vraj prospieť.
