Prvý Slovenský štát a jeho prezident Jozef Tiso prilákali do Ponitrianskeho múzea množstvo ľudí. Prišli si vypočuť názory historikov Martina Lacka, Ivana Kamenca, Antona Hrnka a politikov Jána Čarnogurského a Petra Weissa.
Ekonomicky úspešný
„Je to najrozporuplnejšie obdobie v našich dejinách. Časovou existenciou aj politikou bol veľmi úzko spojený s nacistickým Nemeckom,“ povedal Martin Lacko, ktorý zároveň prezentoval svoju knihu Slovenská republika 1939-1945. A kým niektorí toto obdobie označujú za totalitu, Anton Hrnko nesúhlasí. „Nedovolím si povedať, že to bol totalitný štát. Totalita znamená, že všetka moc je sústredená v strane. Bola ale jedna zložka - súdnictvo, ktorá fungovala nezávisle až do roku 1945. Ten štát by som charakterizoval ako nedemokratický, autoritatívny, s totalitnými prvkami,“ povedal Hrnko. „V Európe okrem Británie, Švajčiarska a Švédska nebolo demokratického štátu. Čo i len rétoricky požadovať od Slovenského štátu, aby tu bola pluralitná demokracia, je nevedecké, na to neboli podmienky,“ vyhlásil Ján Čarnogurský. Podľa neho bola prvá republika „slovenským tigrom“ v ekonomike. „Bol to ekonomicky najúspešnejší štát v strednej Európe.“
Židia vyvolávajú emócie
Dodnes diskutovaným problémom ostáva židovská otázka a zodpovednosť predstaviteľov štátu za deportáciu tisícok Židov do koncentračných táborov. „Je pravdou, že odpor zo strany slovenskej politiky bol menší. Keby ale Slovenský štát neexistoval, myslí si niekto, že by Židia prežili? Boli by zlikvidovaní tak či tak,“ tvrdí Martin Lacko. „My sme za tých 70-tisíc nešťastných Židov a Rómov dostali za každého päťsto ríšskych mariek,“ upozornil Peter Weiss. Podľa Ivana Kamenca to, čo sa stalo Židom, nevychádzalo z rasových príčin. Hovorí, že štát flagrantne porušil právo na súkromné vlastníctvo. „Zbavil ich hospodárskych a sociálnych práv, potom aj ľudských. Zrazu prichádza „ponuka“ nacistov - my vám pomôžeme v tomto, a to bolo s uľahčením prijaté. Preto sa vyviezlo takmer 58-tisíc Židov,“ povedal o politike štátu Kamenec.
Ostro kritizoval Jozefa Tisa. Ten poslal v novembri 1944 pápežovi list, v ktorom tvrdil, že Židia sa mali po celý čas na Slovensku dobre a za to sa „odvďačili“ povstaním. „To je šokujúce. Písal to nie politikovi, ale zástupcovi Krista na zemi. Čo si však myslel naozaj, neviem. Tiso nebol tým hlavným aktérom riešenia židovskej otázky, ale ako prezident nesie za to jednoznačnú zodpovednosť,“ povedal Kamenec.