Zoznámili sme sa pri štúdiu popri zamestnaní v Bratislave. Potom sme sa už stretávali a napokon sme sa stali kolegami - pedagógmi na PF v Nitre. A odtiaľ sme spolu museli aj odísť. Vyhodili nás s nálepkou „návrat nežiaduci“, hoci sme nikdy nepochopili, čo také zlé sme komu urobili, že nad nami urobil kríž. Rozsudok znel - zachovali sa nečestne a stali sa nepriateľmi, s ktorými režim kruto skoncoval.
Bývali sme neďaleko od seba, občas sme sa aj navštívili. Ja jeho viac, pretože mal bohatú knižnicu. Ale stretávali sme sa aj na jeho regálmi zapratanom pracovisku v Bytovom družstve v Nitre. Občas sme zaspomínali na minulosť, zhodnotili súčasnosť a skepticky hľadeli na svoju budúcnosť, v čom sme sa, našťastie pre nás, mýlili.
Nie som kompetentný hodnotiť literárnovedeckú činnosť Jozefa Melichera, to urobili iní, fundovanejší. Sám autor zhodnotil svoj vzťah k nášmu mestu v almanachu Nitra, naša Nitra... v roku 1998. V rozsiahlej štúdii hodnotí tých dejateľov, ktorí ospievali našu Nitru v dávnejšej i v nedávnej minulosti. A ja k svojej krátkej spomienke pridám i hodnotenie jeho práce: „Aj v rokoch beznádeje vytvoril dielo, ktoré čas neodveje.“
Autor: RUDOLF ŠIŠKA