Mesto Miercurea Ciuc leží v Sedmohradsku, miestna maďarsky hovoriaca väčšina používa názov Csíkszereda. Dres HC obliekajú Miroslav Štefanka, Daniel Socha a Miroslav Pupák, sezónu začal na lavičke aj tréner Marcel Ozimák. „S ľadom sme začali desať dní na Slovensku a prvým prípravným zápasom v Nitre. Víťazným,“ pripomenul skraja našej debaty skúsený center Miroslav Štefanka. Tréner Ozimák si poskladal mužstvo z viacerých legionárov, lebo sa prelínali rumunská súťaž, spoločná rumunsko-maďarská MOL liga a zápasy Rumunského pohára. „V MOL lige bolo šesť maďarských mužstiev a štyri rumunské. V zápase mohlo nastúpiť päť legionárov plus brankár, nás tu bolo desať plus dva. Tak sme boli dve partie, koncom októbra sme mali zábavu, že ktorá partia si vytiahne Čierneho Petra a po asi 30-zápasovej sérii bez prehry sa to podarilo tej druhej partii, za ktorú som nastúpil za zraneného spoluhráča, čo sa aj mne stalo osudným,“ pokračuje 35-ročný Nitran. Hovorí, že z hráčov, čo pôsobia v MOL lige, by sa dalo zložiť slušné extraligové mužstvo. V súťaži je veľa Slovákov, dvaja Švédi i desiatka hráčov z bývalého ruského bloku.
Miro zažil v tejto sezóne aj nepríjemný moment. „Keď ma trafil súperov obranca priamo do nosa a odstrelil mi ho pod pravé oko, tak som si po týždňovej pauze zaspomínal na dorastenecké časy a hrával so zlomeným nosom s košíkom. Po druhej prehre v decembri odvolali trénera Ozimáka a prišiel Fín Timo Lahtinen. Na prelome rokov prišlo semifinále pohára, ktoré sme s novým trénerom nezvládli,“ prezrádza. Štefanka a spol. si to vynahradili v play off MOL ligy. V semifinále zdolali budapeštiansky NZ Stars 2:0 na zápasy a vo finále porazili mestského rivala Sportclub 3:0 v sérii. „Potom sme vyhrali miniturnaj, na ktorom sa zúčastnil aj Volán Székesfehérvár, účastník rakúskej ligy. S predsezónnymi turnajmi to bol už piaty víťazný pohár zo šiestich možných,“ pokračuje Štefanka. V týchto dňoch ešte HC Csíkszereda hrá finále rumunskej ligy.
„Všetkým Nitranom sa nám darí, zahráme si dosýta. Za Ozimáka som hrával v jednej päťke obrancu a v druhej útočníka pri koncoch zápasov, keď bolo treba. Pri písaní s „Vozďom“ sme žartovali, že o rok sme prvá obrana v Nitre,“ hovorí v dobrej nálade Miro.
Či zostane v Rumunsku aj ďalej, ešte zvažuje. „Je to strašne ďaleko, 11 hodín autom. Veľmi mi chýba rodinka, manželka Lenka a synovia - osemročný Tomi a dvojročný Matej,“ vraví. Účinkovanie Nitry sleduje pozorne celý rok. „Po slušnom začiatku sa to prevalilo na nesprávnu stranu. Nakoniec som rád, že sa Nitra zachránila, držal som palce. Bolo to s veľkým šťastím, ale to k hokeju patrí,“ zakončil Miro Štefanka.
Autor: KI