Článok pokračuje pod video reklamou
V tvorbe akademického maliara Mariána Prešnajdera sa z hĺbok času vynárajú hrdinovia antických bájí, legiend a mytológie. Všetko s presvedčivosťou, akej iba ťažko odoláte.
SEREĎ. Najnovšou výstavou, ktorú sprístupnili v priestoroch Mestského múzea v Seredi, je výstava pod názvom Fragmenty vekov.
„Je to špecifický výber mojej tvorby za posledných päť rokov. Za týmto obdobím sa skrýva istá symbolika. Približne v takýchto intervaloch totiž svoje práce vystavujem v rodnej Seredi,“ povedal nám akademický maliar Marián Prešnajder. V tomto meste prežil celú svoju mladosť, v rokoch 1969 až 1972 študoval aj na miestnom gymnáziu.
Výstavou sa vraj rozhodol skonfrontovať svoje najnovšie predstavy života bohov mytologického Vezuvu. Súvislosti si všimnete priamo na mieste, keď sú všetky obrazy vystavené pokope.
„Zameral som sa na motívy z antiky. Samotná téma je večná. Čerpám teda z antiky, ale najmä z minulosti. Aj preto som samotnú výstavu nazval Fragmenty vekov. Aj keď sa tak tvárime, ale v skutočnosti nevieme, aké civilizácie tu boli pred nami, odkiaľ má antika tie svoje mytológie a povesti,“ zamýšľa sa autor výstavy. Tá je v podstate o stratenej civilizácii, o človeku a jeho živote, ktorý sa postupne prenáša z minulosti do budúcnosti. Je zrejmé, že jednotlivé povesti boli stáročiami nejako pretvárané. Je to v nás, aby sme robili veci lepšími a krajšími. Taká je aj jeho výstava.
Marián Prešnajder je nielen výtvarník od štetca. Popri voľnej maľbe sa sústredil aj na monumentálnu tvorbu v architektúre. Je napríklad aj autorom veľkorozmernej tapisérie s viacfigurálnym námetom významných panovníkov a kniežat Veľkomoravskej ríše z roku 1988 v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Je tiež autorom výtvarného riešenia bratislavského Hviezdoslavovho námestia z roku 2002, o ktorom sa hovorí, že je jedno z najkraj-ších. Podobne vydarené je kolektívne dielo pri rekonštrukcii Hlavného námestia (2006).
Svetovým unikátom je však jeho mincová mozaika Tatran-skej Madony s rozmermi 7 x 7,5 metra. Vytvoril ju v roku 2006 a na jej zostavenie použil 115-tisíc mincí.
