KOMÁRNO. Mottom diskusného stola Jazyky a prosperita, ktorý sa uskutočnil 17. februára v centra Europe Direct, sa stala veta Leonarda Orbana: „Angličtina na globálne podnikanie nestačí.“ Člen Európskej komisie zodpovednej za viacjazyčnosť charakterizoval úlohy jazykov v kontexte podnikania a potrebu investície do rozšírenia jazykových schopností zamestnancov.
Nové príležitosti pre podnikateľov
Účastníci akcie diskutovali o pozitívnom vplyve viacjazyčnosti na prosperitu v maďarsko-slovenskom hraničnom regióne. Oboznámili sa s osvedčenými postupmi úspešných maďarsko-slovenských partnerstiev, v ktorých hrá významnú úlohu práve mnohojazyčnosť. Besedu zorganizovali kancelárie pre viacjazyčnosť Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre preklad so sídlom v Bratislave a Budapešti v spolupráci so Zastúpením EK na Slovensku i v Maďarsku, s podporou informačného centra Europe Direct v Komárne.
Zámerom cezhraničného podujatia bolo zmapovať situáciu v maďarsko-slovenskom pohraničí, kde oba jazyky existujú paralelne aj v podnikateľskej sfére. „Hovorilo sa aj o konkrétnych krokoch, ktoré by podniky mali podniknúť v záujme úspešného prieniku na nové trhy a získania nových podnikateľských príležitostí,“ hovorí Veronika Boráková, vedúca kancelárie pre viacjazyčnosť Generálneho riaditeľstva pre preklad. Diskusie o interakcii medzi jazykovou rôznorodosťou a úspechom v podnikaní sa zúčastnili členovia poradného fóra EK pre viacjazyčnosť, predstavitelia národných inštitúcií, zástupcovia malých a stredných podnikov, obchod - ných komôr a miestnych organizácií siete European Enterprise Network, ako aj zástupcovia akademicko-prekladateľskej sféry.
Podniky fungujú lepšie, ak využívajú jazyky
Hosť diskusného stola Robert Kováč, riaditeľ Odboru nástrojov aktívnych opatrení na trhu práce Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny predstavil projekt cezhraničného partnerstva Eures-T–Danubius, ktoré je priamo podporované sieťou Eures (Európske služby zamestnanosti): „Jeho cieľom je uľahčovať mobilitu a riešenie problémov zamestnanosti na oboch brehoch Dunaja.“ Člen podnikateľského fóra EK pre viacjazyčnosť a zástupca Maďarskej akadémie vied Gábor Prószéky pripomenul: „Hoci technológie hrajú pri rozvoji spolupráce dôležitú úlohu, v prípade menších jazykov ako slovenčina a maďarčina si podnikateľské záujmy vyžadujú intenzívne spoločné úsilie na regionálnej úrovni vrátane spolupráce zabezpečujúcej dobré podnikateľské vzťahy aj prostredníctvom jazykov a kultúr.“
Strategický prístup k jazykovej rozmanitosti
Účastníci diskusie sa zhodli, že konkurencieschopnosť, podnikateľské, ale aj zamestnanecké príležitosti úzko súvisia s jazykovými a medzikultúrnymi zručnosťami. Napriek tomu, že angličtina je neodmysliteľnou súčasťou lingvistickej výbavy v podnikaní, v záujme dosiahnutia konkurenčnej výhody je potrebné investovať do rozšírenia jazykových schopností zamestnancov. „Bez znalosti jazyku podnikatelia ťažko prerážajú na ďalšie trhy. Slovenskí podnikatelia, ktorí ovládajú maďarský jazyk, môžu úspešne podnikať nielen na území našej krajiny či v pohraničnom regióne, ale aj v celom Maďarsku,“ podotkla V. Boráková.
Angličtina na globálne podnikanie nestačí
Podľa prieskumu EÚ až 11% malých a stredných európskych podnikov, ktoré sa zaoberajú exportom, prichádzajú o obchody práve pre jazykové bariéry. „Nehovoríme, že znalosť ďalších jazykov nie je dôležitá, ale je prioritne dôležité ovládať regionálne jazyky. Aktéri z akademickej sféry konštatovali, že rastie záujem o výučbu maďarčiny aj z oblasti podnikateľskej sféry na severnom Slovensku, aby mohli úspešne komunikovať so svojimi maďarskými partnermi a klientmi. Kombinácia jazykových schopností a medzikultúrnych zručností teda evidentne prispieva k úspešnému podnikaniu,“ dodala vedúca kancelárie pre viacjazyčnosť. Úspešná politika viacjazyčnosti môže teda jednoznačne zlepšiť životné šance občanov, ich zamestnateľnosť, uľahčiť prístup k službám a právam. Z tohto pohľadu sa jazyková rozmanitosť stáva cennou devízou najmä v súčasnom globalizovanom svete.
ANGELIKA PUKANECOVÁ
