Ako dlho sa venujete astronómii?
Takmer celý život. Začínal som ako rádioamatér, zaujímali ma vesmírne rádiové lúče. Ako gymnazista som si zostrojil prvý ďalekohľad.
Celá rodina bola vedecky založená. Otec bol geodet, starší brat matematik. Ďalší brat Štefan bol v šesťdesiatych rokoch vedúcim observatória v Hurbanove, na južnom póle robil merania kozmického žiarenia a polárnej žiary. Dnes už nie je medzi nami. Ja som po gymnáziu pokračoval pomaturitným štúdiom astronómie vo Valašskom Meziríčí, potom som na SVŠT Bratislava vyštudoval odbor geodetická astronómia. Od roku 1967 pracujem v Slovenskej ústrednej hvezdárni, od roku 1991 ju vediem.
Máte oblasť, ktorej sa osobitne venujete?
Slniečko. Skúmam fotosféru, chromosféru a v posledných rokoch slnečnú korónu. Tú vnútornú môžeme priebežne pozorovať koronografmi, vonkajšiu atmosféru Slnka však vidíme len počas jeho úplného zatmenia.
Už som ho pozoroval z Južnej Ameriky, Afriky, naposledy z ďalekovýchodného Novosibirska a najbližšie chystáme expedíciu do Šanghaja. Bude tam množstvo odborníkov i astronómov-amatérov, pripravujú sa celé špeciálne lietadlá. Takéto expedície sú fyzicky náročné, ale dúfam, že ešte niekoľko zatmení vo svojej kariére uvidím.
Astronómovia pozorovali Slnko možno už v starovekom Babylone. Čím nás ešte môže prekvapiť?
Žijeme vďaka Slnku. Je našou najbližšou hviezdou, najväčšou hviezdnou celebritou - musíme ju preštudovať.
Povrch Slnka, škvrny aj jeho aktivita sa neustále menia. Slnko vplýva na počasie, ľudský organizmus a aktivitu, dávame mu za vinu globálne oteplenie. Jasnosť a dráhu nebeských telies vypočítali astronómovia už dávno, ale Slnko podrobne pozorujeme len štyristo rokov. Jeden slnečný cyklus trvá jedenásť rokov. Koľko sme ich za tie roky stihli, aby vedeckí teoretici vedeli vyvodiť správne závery? Máme príliš veľa medzier vo vedomostiach, aby sme mohli povedať, že Slnko naozaj podrobne poznáme.
Zaujíma to ešte niekoho okrem odborníkov? Ľudia dnes komunikujú s polovicou planéty, ale spravidla ich málo zaujíma, čo sa deje nad ich hlavami.
Slovenská ústredná hvezdáreň vydáva populárno-náučný dvojmesačník Kozmos, ktorý sa obsahom a dizajnom radí medzi popredné periodiká svojho druhu v Európe. O astronómii sa zmieňujú ešte niektoré časopisy, ale kvantum informácií a možností je, samozrejme, na internete.
Vďaka počítačom už aj amatéri môžu seriózne pozorovať planéty, hviezdokopy, galaxie. Astronóm už nemusí sedieť v južnej Amerike s okom na okulári teleskopu. Dá sa dokonca napojiť (hoci nie zadarmo) aj na Hubblov teleskop.
Kde sa môže mladý človek stretnúť s prvou odbornou informáciou o astronómii?
Prvým podnetom môže byť fyzikálne učivo v škole alebo astronomický krúžok, ktorých už dnes, žiaľ, nie je veľa. Hvezdáreň robí počas roka viacero záujmových aktivít, vedomostné, výtvarné súťaže.
Počas roka astronómie budeme prednášať v školách, sprevádzať exkurzie po hvezdárni a našom múzeu.
Múzeum M. Konkolyho-Thege patrí medzi výnimočné špecializované astronomické zariadenia, ktoré ako súčasť hvezdárne je čoraz príťažlivejšie pre našu i zahraničnú verejnosť.
MIROSLAV ANTONI
