Ego ago raz dva tri, latikus patikus, koloskari deskator. Tieto formulky používal iluzionista František Kováč. Zložením artistických skúšok sa ako jediný Slovák stal oficiálnym členom Magického zväzu v Československu. „S kvalifikačnými kurzami sme boli dvaja profesionálni kúzelníci, neprofesionálni boli kolotočiari. Kúzelnícky preukaz mal vtedy vyššiu vážnosť ako občiansky preukaz,“ spomína František Kováč.
Z kostolného maliara kúzelník
Kúzla ho zaujímali už od detstva. Keď videl niečo nezvyčajné, čo si nevedel vysvetliť, dumal nad tým, pokiaľ sa nedostal k jadru veci. „Keď som bol puberťák, v Nitre som chodieval na všetky programy kúzelníkov a zisťoval som, ako klamú ľudí,“ hovorí dôchodca. Lásku ku kúzlam si prehlboval na základnej vojenskej službe, kde stretol ľudí s podobným záujmom. Vyučil sa za kostolného maliara, ale jeho remeslo zaniklo s nástupom komunizmu.
„Rozmýšľal som, čo budem robiť. Spomenul som si na kúzla, ktoré som robil ako vojak. Urobil som si teda artistické skúšky v umeleckej agentúre Slovkoncert. Získal som diplom a titul umelca zábavného žánru,“ vysvetľuje František Kováč.
So svojou figúrkou Jankom viedol vtipný dialóg najprv v nočných podnikoch. Neskôr sa venoval iba základným školám. „Na radosť detí sa nedá zabudnúť. Z každej školy som dostával pozitívne hodnotenia. Niektorí ma aj teraz volajú na vystúpenia,“ spomína kúzelník.
Skúsený iluzionista hovorí, že výhodou kúzelníka je ovládanie množstva trikov, pomocou ktorých sa dá napríklad vyhrať v kartách či známej pouličnej hre so škatuľkami. „Ale osobne som nikdy nezneužil vedomosť svojich trikov. Bolo by mi ľúto niekoho oklamať alebo podviesť,“ konštatuje.
Naučil kúzliť Afričana, ktorý sa stal šamanom
František Kováč sa kúzelníctvu venoval vyše 40 rokov. V predvádzaní čísel musel byť šikovný a suverénny, aby mu na trik neprišli ostatní. V dvojhodinovom programe používal rekvizity, ktoré si sám vymyslel. „Vreckovku, guličky, zástavy, gilotínu, strojček na výrobu peňazí. Čaroval som so všetkým. Kúzelník je človek, ktorý stále niečo vymýšľa. Veľakrát mi v noci niečo napadlo, tak som si to rýchlo zapísal, aby som to do rána nezabudol.“
Nitran svoje kúzla prepožičal aj svetoznámemu Davidovi Co-pperfieldovi. Zoznámil sa s ním v Karlových Varoch, kde sa stretávali kúzelníci z celého sveta.
„Dal som mu veci, ktoré potom predvádzal dlhé roky. On mi na oplátku dal svoje číslo. Hoci sme neovládali reč jeden druhého, dorozumeli sme sa, lebo máme rovnakú dušu,“ povedal 78-ročný dôchodca.
Skúsenosti odovzdal aj africkému vysokoškolákovi Alimu, študujúcemu na Slovensku. Po rokoch sa dozvedel od jeho brata, že sa z neho stal úspešný, bohatý a vážený šaman v Sudáne.
Kňazi sa pred ním prežehnávali
S programom v chorvátčine a nemčine vystupoval František Kováč takmer po celej Európe. Ako turista v Juhoslávii takmer prišiel o život. Keďže tam kúzelníkov nepoznali, vnímali ho ako diabla a kňazi sa pred ním prežehnávali.
„V jednej reštaurácii som predvádzal triky s kartami. Bol tam aj kapitán, ktorý ma pozval na loď s podmienkou, že ho to naučím. Súhlasil som, chcel som vidieť more a rybolov. Na lodi bolo pokojne dovtedy, kým som námorníkom neukázal triky. Videli v nich zázraky, začali sa mi vyhrážať hodením do mora, v ktorom plávali žraloky. Pokladali ma za diabla, kvôli ktorému nechytia ryby. Upokojili sa až vtedy, keď im kapitán ukázal, čo som ho naučil,“ prezradil kúzelník.
Z lode sa pán František vrátil do tej istej reštaurácie, z ktorej odchádzal na more. Spoznal sa tu s riaditeľom školy, ktorý videl, ako kúzla vysvetľoval kapitánovi.
„Požiadal ma, aby som spravil program aj v ich škole. Bol som tam tri mesiace. Dostal som toľko peňazí, že som tam mohol zostať a užívať si. Na hranici som sa potom obával, či ma pustia späť. Musel som si vypýtať papier od doktora v Chorvátsku, že som nebol schopný prísť na Slovensko zo zdravotných dôvodov,“ dodal rodák z Francúzska, ktorý v krajine Galského kohúta žil do svojich piatich rokov.
