Článok pokračuje pod video reklamou
ŠAĽA. V záhradkárskej osade Váh – Čerešňový sad bolo minulý týždeň skutočne rušno. Pekné počasie sem ľudí vylákalo aj v priebehu pracovných dní.
„Teplo prišlo skutočne veľmi rýchlo, veď ešte začiatkom apríla sme chodili v zimných ve- ciach a zrazu je nám horúco aj v tričkách. Malo to prísť postupne, príroda bola prinútená rýchlo sa prebudiť,“ povedal Luboš Sotník, ktorého sme našli pri konárikoch pekne rozkvitnutej mladej višne. V záhradke sa snaží dopestovať hrášok, cibuľku, uhorky, rajčiny, papriku či cukety. Teda najmä základné druhy zeleniny. Má tu aj zopár stromov jabloní, tie by najradšej vyhodil. Už sú veľmi staré, dávajú iba malú úrodu. Záhradku však má iba v prenájme, preto do nej ani nechce nijako zvlášť investovať. Keď sem prišiel pred piatimi rokmi, všetko bolo poriadne zanedbané. Vyzeralo to vraj ako džungľa.
„Zo zimných čižiem sme vošli rovno do sandálov, teda skoro do leta. Pestujeme tu iba cibuľku, cesnak, hrášok, mrkvu, aby sme nemuseli kupovať zeleninu neznámeho pôvodu v obchodoch, aj keď za „výhodné“ ceny,“ povedala Gabriela Kurincová. Ona sa venuje najmä okrasnej kvetinovej časti záhradky, o stromy sa stará jej manžel Jozef. Počasie je vraj akési zvláštne. „Máme zimu alebo hneď je leto. Teraz je tak dlho pekne, že už pociťujeme vlahový deficit,“ dodala pani Gabriela. Už desať rokov je aj s manželom na dôchodku. Predtým pracovali ako majstri odborného výcviku v SOU Šaľa. Pani Gabriela mala na starosti chemikov, pán Jozef bol majstrom odborného výcviku pre automatizáciu meracej a regulačnej techniky, čo bol pred desiatimi rokmi pomerne atraktívny odbor.
„Rozhodli sme sa, že tu budeme mať najmä trávnik, nejaké okrasné dreviny a tiež kvety. Zeleninu nesadíme, lebo sa to ani neoplatí,“ povedal pán Ernest Dudáš. Pracuje ako živnostník a záhradku spoločne s manželkou Vierou využíva najmä na od- dych. Horúčavy z prvých dvoch aprílových týždňov ho síce prekvapili, ale dátumovo vraj jar mala prísť aj tak skôr. V záhradke má aj marhuľu. Akosi sa jej nedarí. Myslí si, že na príčine je rôzne šľachtenie. „Keď sa v minulosti zasadil strom, tak ovocie z neho oberali aj tri generácie. Na dnešné stromy musíte vynaložiť kopu chémie a po siedmich rokoch aj tak vyhynie,“ hovorí podľa vlastných skúseností, aj keď sa necíti odborníkom na túto oblasť.
„Teplo mi po tej dlhej zime vyhovuje, veľmi sa mu teším,“ povedala nám pani Vlasta Sedláková. Pred odchodom do dôchodku pracovala ako zubná technička v šalianskej nemocnici. Aj pre nich je záhradka najmä relaxom, chýbal im tu však pohodlnejší priestor na sedenie s chládkom. Tak sa spoločne s manželom pustili do prístavby nového prístreška. Časť záhradky pripravili na zatrávnenie. Pestujú najmä jahody ako rýchlu pochúťku priamo v záhradke. Všetko ostatné vraj kupujú v obchodoch.
