NITRA. Ivan Kotvas sa venuje lietaniu na vetroňoch už 26 rokov. Ako dieťa ho uchvátil úžasný spôsob vznášania sa vo vzduchu.Prvý let absolvoval na motorovom lietadle so svojím vzdialeným príbuzným. „Mal som vtedy asi 12 rokov a zapáčilo sa mi to. Prvý krát som letel úplne sám o štyri roky neskôr na staršom cvičnom vetroni na nitrianskom letisku," spomína si Ivan Kotvas na svoje prvé dotyky s nebom.
Odvtedy nalietal pilot vetroňa už tisíce kilometrov. Lietanie sa stalo pre neho celoživotným koníčkom.„Je to ako droga. Keď som na zemi a zatvorím kabínu, neexistujú pre mňa žiadne pozemské problémy. Sústredím sa len na let a okrem toho si vyčistím hlavu. Myslím vyslovene len na to, čo robím. Tam hore je krásny pocit," hovorí so zanietením letec.
Bezmotorové lietanie nepovažuje za adrenalínový šport.„Vyžaduje si hlavne chladnú hlavu. Je to šport, pri ktorom musí človek zvažovať riziká. Podľa mňa je väčší adrenalín ísť cez prechod prechodcov," vraví s úsmevom Kotvas. Pri pilotovaní je podľa neho dôležité, aby človek okrem zvládnutia pilotáže a navigácie vedel dobre odhadnúť aj počasie. To môže byť niekedy nevyspytateľné. „Pri kopcoch sa vzduch správa inak ako na rovine. Je dôležité vedieť predvídať ako šachista, minimálne dva kroky dopredu," vysvetľuje letec.
Napriek svojím skúsenostiam sa ani on nevyhol nepríjemným, mnohokrát nebezpečným situáciám. „Hlavne je dôležité nedopustiť, aby sa všedné situácie stali nebezpečnými. Stretol som sa už s búrkou, ale našťastie sa mi ju podarilo obletieť a pristáť," dodal.
