Sociálne centrum Maják v Zla- tých Moravciach pomáha chudobným a rizikovým skupinám ľudí prežiť. Vo svojich chráne-ných dielňach zamestnáva zdravotne hendikepovaných a v ochranných pracoviskách má rizikové skupiny ľudí, ktoré sa inak len ťažko zamestnajú - napríklad matky s deťmi alebo starší ľudia pred dôchodkom.
Chemoterapia aj práca
Maják zháňa zákazky aj od veľkých spoločností a svoju výrobu dokáže flexibilne prispôsobiť požiadavkám firiem. „Zaučíme ľudí aj za nich zodpovedáme. Vieme zaviesť akúkoľvek výrobu. Naši ľudia napríklad upravujú káble pre veľké firmy. Šijeme, robíme práce v záhrade, vyrábame dekoračné a úžitkové veci - všetko to závisí od toho, čo si od nás firmy objednajú,“ hovorí šéfka centra Martina Justová.
Pani Anna má psychické problémy. O prácu prišla krátko po prepuknutí hospodárskej krízy a s jej diagnózou by ju sotva niekto zamestnal. Vyštudovanej pedagogičke dali v Majáku prácu. „Je pre mňa dôležité, aby som neostala doma, pretože to sú potom hrozné stavy. Robím štyri hodiny, ale dohodla som sa tak, že keďže dochádzam, môžem chodiť každý druhý deň a odrobím si naraz osem hodín. V pohode mi to umožnili,“ rozpráva o svojej práci, do ktorej sa teší.
S kolektívom 40 ľudí pracuje v Majáku na zákazke od firmy, ktorá vyrába svetlá do chladničiek. „Robila som aj v inej chránenej dielni, ale tá bola chránená iba názvom – len nás tam využívali. Tu sa ale naozaj cítim vynikajúco. Pre niektorých ľudí je to jediná šanca zamestnať sa. Napríklad s nami robí pani, čo musí chodiť na chemoterapiu do nemocnice. Nikde inde by jej neumožnili pracovať a zároveň chodievať pravidelne na liečenie,“ hovorí Anna.
Ak je to nutné, chudobným ľuďom dokáže Sociálne centrum Maják poskytnúť prácu okamžite. Vyplatiť ich za odvedenú prácu môžu v prípade potreby každý deň.
Panika pre krízu
V centre sa stretávajú s novým fenoménom – spanikárenými ľuďmi, ktorí stratili zamestnanie po vypuknutí hospodárskej krízy. Nepremýšľajú racionálne, stoj čo stoj si chcú okamžite nájsť novú prácu. Ak sa im to nedarí, obávajú sa najhoršieho - že prídu o svoj majetok. Dokonca sa často nezahlásia ani na úrad práce, pretože sa boja, že po zaevidovaní by už ostali nezamestnanými stále. Sú v panike, a to im nedovolí rozmýšľať.
„Mali by sa ale prihlásiť na úrade práce. Podpora je dostatočne vysoká, aby prekryla určité obdobie, napríklad pol roka. To je už dosť času na to, aby si človek obišiel viacero pracovných ponúk. Aj s týmto pomáhame ľuďom, kontaktujeme potenciálnych zamestnávateľov, prípadne sprevádzame ľudí na pohovory. Nerobíme všetko za nich, len im pomáhame zaktivizovať sa, pretože mnoho z nich upadá do apatie a depresie. Kríza je najhoršia práve v tom psychickom zmysle,“ hovorí Martina Justová.
V centre hľadajú nezamestnanému prácu podľa jeho potrieb. A pritom sa snažia zmeniť aj myslenie človeka, aby premýšľal adekvátne a zohľadnil aj vo svojom správaní, že žije v čase krízy. „Práce je stále dosť, aj keď možno nie presne takej, akú vykonával predtým alebo v tom istom meste, kde žije. Možno bude musieť robiť viac kompromisov, ale to nie je to najhoršie,“ povedala šéfka sociálneho centra, v ktorom človeku pomáhajú nájsť aj náhradné zdroje v rámci vlastnej domácnosti. Už sa zopárkrát stalo, že ľuďom, ktorým museli poskytnúť stravu alebo ošatenie, našli doma dva-tri mobily, dokonca jednej pani aj perzskú mačku.
„Ľudia sú stále tak šokovaní z krízy, že si myslia, že iba peniaze im pomôžu. Očakávajú ich aj od nás. Okrem práce sa im snažíme ale pomôcť aj v hľadaní zdrojov. Je to ťažké, lebo väčšinou sa nechcú zriecť žiadnej zo svojich vecí, myslia si, že si ich udržia aj v čase krízy. Ale neudržia. Mali by ich využiť ako svoj vlastný zdroj, kým ich ešte vlastnia,“ povedala Martina Justová.
Stúpne kriminalita
Pracovníci centra ľuďom vysvetľujú aj to, že vo všetkých sférach života je veľa náhradných zdrojov, ktoré sme ale prestali využívať, pretože bolo obdobie blahobytu. Príkladov je veľa. Miesto liečivých byliniek sme si kupovali lieky. Namiesto vlastne dopestovaných surovín sme hľadali produkty v supermarketoch. Poloprázdny dom sme mali celý pre seba, hoci niektoré izby sme mohli prenajímať. „Rozmaznali sme samých seba v čase blahobytu, a keď je kríza, sme bezradní. Ešte stále ale je doba, kedy sa to dá zmeniť a zasiahnuť aj prevenčne. Hrozí okrem iného aj to, že sa hromadne začne zvyšovať kriminalita, pretože kríza najviac zasiahne najnižšie a asociálne vrstvy. Lepšie ako brať si veci násilím je naučiť ľudí, že sú aj iné zdroje, ku ktorým sa dokážu dostať,“ podotkla Justová.
Nezáujem mesta
Napriek tomu, že centrum pomáha hlavne obyvateľom Zlatých Moraviec, mesto to tak nevníma. Pritom Maják vykonáva starostlivosť o sociálne prípady, čo je zo zákona povinnosťou obcí. Mesto Zlaté Moravce ale na činnosť centra neprispieva ani korunou. „Naopak, ešte na nás aj zarábajú. Platíme nájom ako každý podnikateľ, od začiatku roka nám ho ešte zvýšili,“ povedala Martina Justová.
Mesto dokonca nebolo niekoľko mesiacov schopné ani vyjadriť sa k snahe centra o zakúpenie budovy, v ktorej sídlia. Neskôr im odkázali, že vhodnejší by bol pre nich schátraný internát. Ani to však neplatilo, po pol roku sa dozvedeli presný opak - a síce, že mesto si chce internát ponechať, lebo s ním má „iný zámer“.
BEZPLATNÁ POMOC
Sociálne centrum Maják je bezplatné. Sídli na Rovňanovej 7 v Zlatých Moravciach a jeho služby môže využiť každý v núdzi. Otvorené je počas pracovného týždňa od ôsmej do štvrtej. Mobilný kontakt na centrum je 0903 521 126.