Spisovateľ Rudolf Dobiáš začal ako študent gymnázia posielať svoje prvé riekanky do detského kútika v Roľníckych novinách. Na prahu dospelosti sa začal venovať ľúbostnej lyrike, ktorú publikoval v novinách Smena.
Spisovateľský sen Rudolfa Dobiáša sa na chvíľu stratil, potom, ako ho nespravodlivo obvinili z protištátnej činnosti. Ako 18-ročného ho odsúdili a poslali pracovať do jáchymovských baní. Na základe amnestie ho po siedmich rokoch prepustili na slobodu. Napriek nepriaznivému prostrediu sa mu však podarilo napísať aj ilegálnu báseň.
„V bani som si schovával zápisník. Vytvoril som báseň s názvom Akvárium. Pokúsil som sa ju po jednom civilovi poslať domov, ale asi dostal strach. Našťastie ma neudal a nedal ju ani bacharom,“ spomína spisovateľ.
Rudolf Dobiáš napísal pre deti a mládež vyše tridsať rozhlasových hier.
„V novinách Práca bola vypísaná anonymná súťaž Slovenského rozhlasu o napísanie rozhlasovej rozprávky. Požičal som si pár textov od kamaráta z ved-ľajšieho činžiaka, aby som vedel, ako má vyzerať štruktúra. A s príbehom Štyria bratia som vyhral,“ hovorí spisovateľ, ktorý námety čerpá zo svojich životných skúseností, mnohokrát tragických.
Priateľom pri tvorbe Rudolfa Dobiáša je slnko. Vníma ho symbolicky, pretože v čase väzenia ho mal nedostatok.
Písanie znamená pre neho radosť z objavenia niečoho nového. „Vyrastie vám pod rukami príbeh, posolstvo. Niekedy sa nedá uchopiť, je ako ryba. Písanie ma drží pri živote a vnímam to ako povinnosť, ktorú by sa patrilo splniť,“ dodal.
