l vedel od nitrianskeho kanonika, zoborského opáta Ladislava Belása.
Slovenská barónka sa narodila v Šuranoch rovnako ako Laco Zrubec. Jeho rodný dom bol v susedstve kaštieľa. Keď mal 17 rokov, objavil v záhrade barónky Emílie Geyerovej, kde bol jeho starý otec záhradníkom, kameň s nápisom. Bol svedectvom, že tu žila rodina Bosniakových. Odvtedy sa histórii tohto rodu, ale hlavne Žofie Bosniakovej, intenzívne venoval.
Slovenský unikát
Jej telesné pozostatky boli unikátna pamiatka. „U nás sa nachádzalo päť takýchto zachovaných múmií, ale štyri boli balzamované. Telo Žofie nie. Skúmali ju viacerí antropológovia aj egyptológ, najstarší zápis je z roku 1727. Napríklad Agoston Balogh v roku 1843 skonštatoval, že farba tela bola mierne zožltnutá, telo neporušené. Tvrdenie, že sa zachovalo iba preto, lebo je tu vápnitá pôda, podľa neho neobstojí. Bolo tam predsa pochovaných niekoľko mŕtvych, ale všetci sa rozpadli,“ hovorí nitriansky spisovateľ a historik.
Výčitky svedomia
Laco Zrubec je aj zberateľom artefaktov, ktoré so Žofiou a jej rodom súvisia. V zbierke má dobové obrazy, štít hradu, poháre, dokonca aj časť oblečenia Žofie Bosniakovej. „Každých dvadsať rokov ju prezliekali mníšky z Vrícka. Stále vraj mala pružné telo, ak sa na zadnej časti urobila priehlbina, tá sa vyrovnala. Ťažko vysvetliť príčiny tohto stavu,“ konštatuje.
Pozastavuje sa nad tým, ako neuveriteľne zle bola táto vzácna historická hodnota chránená. Vinu kladie pamiatkarom, ktorí neurobili viac na jej záchranu, ale paradoxne aj sebe. „Aj ja mám výčitky svedomia, trápi ma to, mala byť chránená ako Mona Lisa,“ uvažuje autor dvoch kníh, scenárov k filmu aj rozhlasovému seriálu nad tým, čo mohol ešte viac urobiť na jej popularizáciu a záchranu.
Informácia, že kľúče od kostola v Tepličke nad Váhom, kde bola vystavená, boli na vyžiadanie v neďalekej cukrárni, šokovala aj jeho. „Ja som bol pri nej vždy v sprievode kostolníka, aj preto nechápem, čo sa stalo.“
Bola krásavica
Zrubec vysvetľuje dôvody, prečo bola ako jediná v Uhorsku už za života a krátko po smrti považovaná za sväticu. „V dobových dokumentoch, ktoré som našiel v archívoch v Budapešti, Brne a Bytči, sa uvádza, že uzdravovala chorých dotykom rúk. O tom je niekoľko záznamov.“ Ďalšie dôvody sú opreté o tvrdenia o jej sociálnom cítení. „Keď bosá kráčala po snehu a niesla potravu chudobným, jej šľapaje vraj zostávali teplé. Dokonca sa uvádza, že keď prechádzala cez Váh, ten sa pred ňou rozdvojil,“ vyberá z archívnych záznamov spisovateľ. Jej podoba sa vraj zachovala na viacerých obrazoch aj preto, lebo bola považovaná za krásavicu. Krásne vyšívala kostolné obrusy a kňazské ornáty, jeden je vystavený v Tepličke nad Váhom.
Rok osláv, rok skazy
Tento rok vyhlasuje cirkev za Rok Žofie Bosniakovej, ktorá sa narodila presne pred 400 rokmi. Laco Zrubec inicioval vydanie poštovej známky s portrétom ženy, o ktorej písali Petöfi aj Hviezdoslav. Slávnostný krst bude druhého júna. V rovnakom čase odhalia v Šuranoch jej sochu. V rodnom meste je vystavená pamätná tabuľa, ktorú spisovateľ objavil v spomínanej záhrade a dal ju do daru mestu.
Dielo podpaľača
Unikátne zachované telo Žofie Bosniakovej podpálil 1. apríla v Tepličke nad Váhom zrejme psychicky narušený Žilinčan. Práve v roku výročia narodenia, iba niekoľko týždňov pred oslavami. Údajne tvrdil, že Žofiu videl na internete ako bosorku, a preto ju spálil. Vypýtal si kľúče v cukrárni, zapísal sa do knihy návštev, vytiahol truhlu, vylial horľavinu a podpálil ju. Po svojom čine sa podľa svedkov smial - skončil v psychiatrickej liečebni. Pozostatky tela Žofie Bosniakovej previezli na skúmanie do Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz v Martine. O ich osude rozhodne cirkev.
Bez stopy
Autor historického románu o Žofii pátral aj po tom, či nenájde stopy potomkov rodu Bosniakovcov.
„Jej brat Štefan Bosniak bol nitrianskym biskupom, brat Tomáš zomrel mladý v boji proti Turkom. Žofia, ktorá zomrela vo veku 35 rokov, mala dvoch synov - Ladislava a Adama. „Stopy po nich sa stratili,“ konštatuje Zrubec.
Blahorečia ju?
Cirkev začala proces blahorečenia Žofie ešte v roku 1997. V televíznom filme o tom informoval sám nitriansky sídelný biskup Ján Chryzostom kardinál Korec.
„Pre mňa je Žofia svätá osoba už teraz,“ konštatuje Laco Zrubec nad fotografiami, ktoré sú dokumentom, že bola nenahraditeľným historickým unikátom, ktorý sme si nedokázali ochrániť.
