Po Čajke a Troch sestrách uza-tvára Višňový sad trilógiu veľkých hier ruského spisovateľa Antona Pavloviča Čechova.
Príbeh klasika ruskej drámy si zobral pod režisérsku taktovku šéfdramaturg DAB Svetozár Sprušanský. Vrcholný autor dramatickej literatúry 20. storočia je pre neho výzvou.
„Čechov tvoril na prelome storočí, kde sme sa ocitli aj my. Mnohé veci v minulosti sú si podobné ako teraz, mnohé životné pocity hľadania sa sú teraz rovnako dôležité ako aj v tej dobe,“ povedal Sprušanský.
Višňový sad hovorí o živo-toch jedenástich hrdinov, ktorí sa napriek svojim zmareným ilúziám naďalej usilujú o zmenu. „Je to o zabúdaní, o spomienkach, ale aj o prítomnosti, ktorú nedržíme pevne v rukách. Je o nemožnosti vrátiť sa a urobiť spätné rozhodnutie. Každý z nás si nesie v sebe jednotlivé kroky rozhodovania, za ktoré musíme byť zodpovední,“ povedal režisér o hre, ktorú preložil z ruštiny.
Napriek tomu, že preklad Čechova bol pre neho náročný, bolo to hlavne príjemné dobrodružstvo. Hovorí, že v texte sa skrýva mnoho významov. Veľmi poetizujúci jazyk zároveň spravil súčasným a hovorovým.
Svetozár Sprušanský rozložil inscenáciu do štyroch dejstiev. Každé položil do iného ročného obdobia. V hre využil vlak, výrazný symbol odchádzania a príchádzania. Práve bipolarita znaku je podľa dramaturga veľmi príznačná pre Čechovove postavy a hry.
V inscenácii Višňový sad (premiéra 5. júna) sa okrem stálic súboru DAB v postave Ľubov Ranevskej predstaví hosťujúca Eva Matejková. Netradičné je aj obsadenie Jevgenija Libezňuka, člena Divadla A.Duchnoviča z Prešova, do postavy Lopachina.
Autor: LAZ