„Keby som bol doktor, skončil by som s hypochondriou na psychiatrii, pretože by som sa neustále diagnostikoval,“ zažartoval herec Jakub Rybárik. Na prahu dospelosti sa kedysi rozhodoval medzi herectvom a medicínou.
Herec Jakub Rybárik meria takmer dva metre, ale ako herec chce zaujať hlavne svojou vnútornou výpoveďou. „Snažím sa držať pravidla, že treba vedieť o svojich dispozíciách, spoznať odlišnosti od iných hercov. No netreba na nich bazírovať. Akonáhle začnete na tieto veci tlačiť, obrátia sa proti vám,“ vysvetľuje najvyšší herec Divadla A. Bagara v Nitre.
Rád sa predvádza
V maturitnom ročníku si okrem VŠMU vyplnil aj prihlášku na lekársku fakultu.
„Keďže prijímačky z VŠMU boli skôr, výsledok som vedel už v apríli. Skúšky na medicínu som tým pádom robil pro forma. Ale aj tak som dosiahol vysoký počet bodov,“ spomína Jakub. Rozhodol sa ísť cestou divadelníka ako jeho starý otec, ktorý pôsobil v Prešove a Košiciach. „Začal som hrávať tých nasrdených neurotických slovenských chlapcov. A ja chcem hrať milovníka, po vzore môjho starého otca,“ hovorí herec.
Láska k divadlu sa u Jakuba rozvíjala aj v detskom súbore Biele divadlo v Bratislave, ktoré navštevoval s krátkou pauzou až do konca strednej školy. Pedagogička Nina Zemanová mala podľa Jakuba schopnosť priblížiť divadelný svet tou správnou formou.
„Ale najviac ma na divadle priťahuje pocit predvádzať sa. Myslím si, že to má každý, kto robí toto povolanie. Každý herec je egocentrik, ktorý sa potrebuje trošku pomasírovať," hovorí 22-ročný Jakub.
Postava mu musí byť blízka
Oficiálnym členom Divadla Andreja Bagara je od septembra minulého roka. Stvárňuje Ondreja v Statkoch zmätkoch, Jana Piargoch, Tima v komédii Sardinky na scénu, prosím!, Pinkyho v Divotvornom hrnci a Casha vo Veveričkách. V apríli sa predstaví ako rytier v Kráľovi Learovi.
Čerstvému absolventovi herectva vyhovujú postavy, kto- rých príbeh mu je blízky. „Prostredníctvom nich sa môžem vyjadriť k témam. Pretože príbehy rozprávam cez seba, svoje videnie. A ak ho môžem spojiť s videním režiséra alebo kolektívu, je to veľmi obohacujúce,“ vysvetľuje Rybárik.
V hrách človek skúma sám seba
Každá hra je podľa neho obrovská encyklopédia. Okrem toho, že človek skúma sám seba a svoje hranice možností, čerpá aj množstvo informácií. Tie treba vedieť správne naservírovať.
„Ani pre mňa ako diváka vôbec nie je dôležité, či ma zaujmú celé tri hodiny predstavenia. Stačí mi, ak sa ma nejakým spôsobom to divadlo dotkne. Niekto zaintonuje nejakú vetu, prinúti ma nad niečím rozmýšľať alebo ma pobaví. Aj ja sa tak snažím pristupovať k herectvu,“ hovorí Jakub, ktorý má už skúsenosti aj s televíznou kamerou. Účinkoval v epizódnych postavách v seriáloch Mesto tieňov, Ordinácia v ružovej záhrade, či v zábavnej relácii Clever po boku Juraja Mokrého. No divadelné javisko má podľa Jakuba Rybárika neopísateľné čaro, ktoré prináša množstvo vtipných a nezabudnuteľných príhod.
„Namiesto listu som raz priniesol kladivo, alebo som na lístok napísal niečo vtipné. Je tiež zaujímavé, keď niekedy zle odhadnem dávkovanie pitného režimu a na javisku zistím, že si už nemôžem odskočiť. Potom prichádza naozaj veľká dávka koncentrácie,“ dodal s úsmevom herec.
