Unikátna gotická freska zdobí stenu Kostola narodenia Panny Márie v Horných Krškanoch. Je na nej Posledná večera a Kláštor svätého Hyppolita na Zobore. Ide o jediné známe zobrazenie tohto stredovekého kláštora.
Prekvapivé je, že gotická nástenná maľba má vysokú kvalitu, akú mávajú maľby v mestských objektoch. Kostol v Krškanoch je pritom dedinský.
Pomoc od mesta
Kostol je datovaný do 13. až 14. storočia. Freska vznikla pravdepodobne v 14. storočí.
„Keď som prišiel na farnosť, na stene bol záves a za ním plesnivá stena, ale bolo tam vidno aj nejaké maľby. V literatúre som zistil, že ide o najstaršie vyobrazenie zoborského kláštora, ale ja som ho tu nevidel,“ povedal nám správca farnosti Igor Hanko.
Začal zháňať peniaze na obnovu malieb. Prispel Úrad vlády aj mesto Nitra, ktoré na reštauračné práce poskytlo 20-tisíc eur.
Reštaurátor sa nakazil
Pleseň sa vraj začala vytvárať po tom, ako reštaurátor Jelínek z Prahy natrel v roku 1938 stenu osviežujúcim náterom. Mal organický pôvod.
„Keď som prišiel robiť výskum, nástenné maľby neboli vôbec viditeľné, bola tu len biela stena. Jelínkov náter sa v spojení s enormnou vlhkosťou zmenil na pleseň,“ povedal nám reštaurátor profesor Vladimír Úradníček.
Dodal, že keď robil sondy, situáciu podcenil - nedal si žiadnu masku. „O pár týždňov som bol u doktora, mal som problémy s dýchaním. Povedali, že som sa nakazil plesňou, dvakrát za sebou som dostal liečbu penicilínom.“
Obavy kunsthistorikov, že maľby už zanikajú, sa podľa Úradníčka nepotvrdili. Zistil, že sú aj na ďalších stenách, odkryť ich chcú do konca roka. Potom treba urobiť dezinfekciu. To však pre záchranu malieb nestačí.
„Ak sa nenájdu peniaze na odstránenie vlhkosti v kostole, za pár rokov bude efekt podobný, opäť tu bude pleseň,“ povedal farár Igor Hanko.
Odkryli pôvodnú podlahu
V kostole sa robí aj archeologický výskum. Cieľom je zachytiť pôvodný pôdorys svätyne. Ten by mal ukázať, či je kostol neskororománsky alebo ranogotický.
Archeológovi Róbertovi Daňovi sa podarilo v hĺbke 51 centimetrov zachytiť zvyšky hlineno-kamennej podlahy, ktorá súvisí s najstaršou stavebnou fázou kostola. V hĺbke 15 až 20 centimetrov odkryl barokovú tehlovú dlážku. Tehly zo začiatku 18. storočia majú signatúru GN.
„G označuje grófsky titul. Momentálne sa odborník na historické tehliarstvo snaží identifikovať, čo znamená N,“ povedal Daňo. Písmeno by malo označovať meno svetského patróna, ktorý financoval prestavbu kostola.
