Pondelok, 1. marec, 2021 | Meniny má AlbínKrížovkyKrížovky
ÍSŤ NA ÚRAD PRÁCE JE PRE NICH PONIŽUJÚCE

Ľudia sú v šoku. O prácu prišli dlhoroční pracovníci

Mirka má 37 rokov. Ovláda nemčinu a taliančinu. Je usilovná a ochotná pracovať. Napriek tomu sa rozprávame na nitrianskom úrade práce. Pre krízu je jednou zo stoviek ľudí, ktorí sa tam ocitli. Nedokáže sa zamestnať, nech robí čokoľvek.


Chodba na úrade práce je dopoludnia plná. Napriek množstvu ľudí nie je počuť vravu. Chlapec v mikine si cez šiltovku pretiahne ešte aj kapucňu. Do uší si zastrčí empétrojku, plecom sa oprie o stenu pri dverách kancelárie a čaká. Za ním stojí muž, krčmový typ. Má mastné vlasy a tiahne z neho alkohol a cigarety. Za ním s odstupom na dva kroky čaká mladá žena v okuliaroch - v ruke nervózne zviera dosky na písanie a štôs papierov.
S dvoma jazykmi
aj za upratovačku
„Sú tu rôzni ľudia, to vidieť aj podľa výzoru,“ povzdychne si živnostník Jozef z Rišňoviec. Stojí pod nástenkou s aktuálnymi ponukami práce. Bezmyšlienkovite si ich číta a pritom zívne. Nudí sa. On prácu nehľadá – maľuje a robí sadrokartóny. Roboty ale niet pre jeho ženu.
Robila vo firme v Alekšin- ciach. So stovkou ďalších žien pracovala pre spoločnosť, čo vyrába kožené časti pod rýchlostnými pákami. Osemdesiat z nich k januáru prepustili. Aj Jozefovu ženu. Povedali, že za to môže ekonomická kríza. „Manželka má 42 rokov a je to prvý raz, čo je bez práce. Už druhý mesiac. Ťažko to prežíva.“
Osudov, aký má Jozefova žena, je v posledných týždňoch na úrade práce plno. Nestoja tam už len notoricky nezamestnateľní.
Napríklad pani Mirka. Desať rokov žila a robila v Taliansku. Začínala od najnižšej čašníckej pozície, postupne sa vypracovala vyššie. Celé tie roky drela v hoteliérstve. Naučila sa plynulo taliančinu a nemčinu - bez nich by v odvetví nemala šancu. Teraz je v Nitre a bez práce. Robila by čokoľvek, hoci aj upratovačku - len keby mohla.
V Taliansku pretrhla všetky sociálne kontakty a odišla do vlasti. „Ťahalo ma to domov. A tiež - chcela som si spraviť školu, naozaj veľmi. Začala som študovať tu na univerzite, som prváčka. Každý hovoril, že na Slovensku sa veľa vecí zlepšilo, no ja som už v Taliansku mala nejaké zázemie, takže rozhodovanie bolo naozaj ťažké. Teraz neviem, či odísť z Talianska bol ten najlepší nápad. Keby som mala prácu, neľutujem,“ hovorí. „Do včerajška som bola optimistom. Ale už ma to prechádza,“ dodáva smutne.
Vrátila sa v marci a užila si ešte leto. Potom sa zamestnala v kórejskej firme, kde ju ale zastihlo prepúšťanie. Aj na tú firmu doľahla kríza.
Mirka sa nahlásila na úrad práce, prvý raz v živote. Nemá nárok na podporu, lebo pracovala v zahraničí. Hoci ovláda dva jazyky, nikto ju nechce, lebo ani z jedného nemá štátnicu. „Doteraz som žila z úspor, ďalej neviem ako.“
Prísť na úrad práce bolo pre Mirku ponižujúce. Psychológovia varujú, že hlavne pre ľudí, ktorí dlhé roky pracovali a zrazu sa ocitnú na dlažbe, je príchod na úrad práce stresujúci a ponižujúci.
Bez práce na staré kolená
„Bol to stres,“ pripúšťa aj automechanik Milan z Nových Sadov. Tiahne mu na šesťdesiatku a na úrade práce je len dva mesiace. „Boli sme maličká firma, 25 ľudí. Ale skrachoval, tak nás všetkých poprepúšťal,“ hovorí o podnikateľovi.
Milan pracoval celý svoj život. Štyridsaťštyri rokov v jednom kole. Vystriedal tri zamestnania. „Nebol som nezamestnaný, ešte som to nezažil. Až teraz, na staré kolená. Za komunistov to neexistovalo. Keď si neprišiel tri dni do práce, už ťa žandári prichystali. Ja som bol zvyknutý robiť, každé ráno som o štvrtej vstával a chodil do Nitry. Keď ma teraz prepustili a prišiel som sem na úrad práce, týždeň som nemohol spať. Je to pre mňa stále zlé - ráno vstanem a mám fajront, celý deň sa len motám. Som starý dedinčan, ani v záhrade ale teraz nemôžem nič robiť,“ rozhovorí sa o svojich pocitoch.
Na krízu nenadáva, aj keď mu vzala prácu, skôr na vládu. „Za to nemôžu Američania, ale naša vláda.“ Z Nových Sadov stretáva na úrade aj mladých. „Mladým sa to doma ľúbi, chodia si sem len po pečiatky. Sú to väčšinou slobodné chlapčiská, nemajú rodiny, o nič sa nestarajú. Mne je pečiatka na nič, ja chcem prácu,“ povedal. Niečo už má vyhliadnuté, ale nastúpiť by mal až od polovice marca. „Už sa teším, keď im to tu dnes oznámim. Lebo tie ženy na úrade práce si snáď myslia, že ja sem rád chodím, ale figu!“
Dvadsaťsedemročný Ivan robil v priemyselnom parku v Čabe, zmluvu mu nepredĺžili. „Celá kríza je na ho...,“ zahreší si. „Človek si hľadá robotu, ale ťažké to je. Nezávidím tým, čo majú rodiny,“ povedal. Bral by hocičo, ale ďaleko nie. Do Bratislavy sa presťahuje, iba ak bude už naozaj zle. A do zahraničia ani náhodou. Lebo okrem slovenčiny sa nijakým iným jazykom nedohovorí.


„Tri mesiace
po strate práce je človek
optimistom. Verí, že si
niečo nájde."
EVA JAŠŠOVÁ, PSYCHOLOGIČKA


OPAKOVANÉ HĽADANIE PRÁCE PONIŽUJE


V čase hospodárskej krízy prežívajú mimoriadne zle stratu zamestnania hlavne ľudia v lokalitách, kde je malá šanca zamestnať sa. O živobytie prichádzajú celé rodiny. Medzi nováčikmi na úrade práce sú aj ľudia, ktorí desiatky rokov nepretržite pracovali a zrazu sa ocitli na dlažbe. „Prvou reakciou je šok. Nemôžu uveriť, že niečo také sa prihodilo práve im. Toto prvé obdobie trvá asi tri mesiace. Vtedy je ešte človek optimistom. Verí, že si niečo nájde,“ hovorí psychologička Eva Jaššová. V tomto období by ľudia nemali zabudnúť na svoje stereotypy. Dodržiavať by mali denný režim a aj keď prácu nemajú, môžu si nájsť inú činnosť - napríklad skrášliť byt či venovať sa svojim koníčkom. „Po troch mesiacoch človeka opúšťa optimizmus, začína sa dezilúzia, prestane si veriť. Opakované pokusy o hľadanie práce ho ponižujú. Môže byť podráždený, precitlivený, agresívny, môže sa aj úplne vyhýbať ľuďom,“ vysvetľuje doktorka Jaššová. Okolie vtedy môže svojmu blízkemu pomôcť napríklad aj tak, že mu nebude dokola hovoriť, aby si hľadal prácu. Po pol roku prichádza fáza fatalizmu. „Nezamestnaný začína mať negativistický vzťah k celej spoločnosti,“ varuje psychologička. V čase hospodárskej krízy by viac pre ľudí mohli spraviť aj úrady práce. „Úradníci sa nie vždy správajú dôstojne, ľudí to potom zraňuje. Mali by rozlišovať medzi tými, ktorí o prácu záujem nemajú a takými, ktorí si ju nájsť naozaj chcú,“ povedala Eva Jaššová. Pomohli by aj psychológovia priamo na úradoch práce.


KRÍZA SA STUPŇUJE


V Nitrianskom okrese vyskočila ku koncu januára nezamestnanosť na úroveň 4,71 %. Celkový počet nezamestna-ných bol v okrese 4535 (v decembri 3880, v novembri 3837). V okrese Zlaté Moravce je bez práce 1828 ľudí (v decembri 1486, v novembri 1457).
Igor Vavrík z úradu práce predpokladá, že čísla ešte neukazujú naplno dôsledok hospodárskej krízy. „Hromadné prepúšťania ešte prebiehajú, koľko ľudí kríza reálne postihla, sa ukáže až v jarných mesiacoch,“ povedal.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Získaj náskok pred štartom
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  3. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  4. FIIT – vedomosti, ktoré majú zmysel
  5. Štúdium, ktoré sadne
  6. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  7. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  8. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  9. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  10. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  1. 26 years of providing you with essential information
  2. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  3. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  4. Tieto farmy dávajú prácu domácim. A podporujú región
  5. Cirkevné gymnázium v Snine patrí medzi najlepšie v kraji
  6. O2: Mentálne zdravie zamestnancov je pre nás veľkou prioritou
  7. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  8. Varso Tower od HB Reavis je najvyššou budovou v EÚ
  9. Dáma s pávím pierkom
  10. Slovensko zasiahla vlna nárastu dopytu po produktoch na kĺby!
  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 22 755
  2. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 12 798
  3. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 10 342
  4. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 10 001
  5. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 8 319
  6. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 7 588
  7. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 986
  8. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov 5 950
  9. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 5 377
  10. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 4 912
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Antonín Stavjaňa.

Čo povedal tréner po prehre 1:3 na východe?

9 h
Po tomto páde ex-Nitrana Balaja (na zemi) pri Regäselovi (vo výskoku) zapískal rozhodca Očenáš penaltu pre FC ViOn, ktorá v kontexte s ďalšími udalosťami nesedela domácemu trénerovi Petrovi Lérantovi (v čiernom).

Tvrdé slová na tlačovke – trénerovi Nitry sa vonkoncom nepáčila penalta, akou FC ViOn potvrdil historický skok do nadstavby o titul.

27. feb
Snímka z duelu Vrábeľ s Galantou. Celkom vpravo domáci kapitán Dávid Hamar.

MY Nitrianske noviny pokračujú v seriáli Futbalový bonzáčik. Tentoraz sme prevetrali kabíny treťoligistov, presnejšie deviatich mužstiev z regiónu.

26. feb
Ilustračné foto.

Situácia je stále zlá. Odkedy má byť Nitriansky okres bordový?

26. feb

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Muž, ktorý sa stal maskotom mesta pod Urpínom, mal 63 rokov.

27. feb

Testovanie pokračuje aj v nedeľu.

27. feb

Stalo sa tak vo štvrtok 25. februára.

26. feb

Osadili dôležitý prvok, cyklomost.

15 h

Už ste čítali?