Matúš Krátky začal vážnejšie koketovať s myšlienkou stať sa hercom až po náhodnom obsadení do filmu Jánošík. Vtedajšiemu študentovi matematického gymnázia otvorila režisérka Agnieszka Holland dvere do inej, dovtedy nepoznanej dimenzie.
„Počas natáčania som sa stretával s hercami, ktorí mi rozprávali historky z VŠMU," hovorí Matúš Krátky. „Mne sa to zapáčilo, a keďže moja sestra bola hosteska v divadle Astorka a mal som vstup na predstavenia zadarmo, definitívne som sa rozhodol pre herectvo.“
Introvert a trémista
Jeho otec chcel z neho mať pôvodne elektrotechnika. „Na začiatku bol dosť skeptický a myslel si, že sa neuchytím. Mama ho prehovárala. Tá nás od malička viedla ku kultúre a hlavne k starým filmom. Teraz sú obaja spokojní a tešia sa z mojich úspechov,“ povedal Matúš.
Hoci je herec, tvrdí, že je introvert a veľký trémista. Práve herectvom prekonáva túto nepríjemnú zábranu. „Trému prekonávam tým, že vystúpim pred ľuďmi. Najťažšie to bolo asi na prijímačkách na výške a prvý polrok na nej. Bál som sa ísť do priestoru. Ale Martin Huba nám neskôr vštepoval, že pol hodiny pred predstavením sa máme uzatvoriť do seba a skoncentrovať sa. Snažím sa to dodržiavať.“
Hral vojaka Janického
Bratislavčan za svoju krátku dobu hereckého pôsobenia stvárnil už mnoho postáv. Preslávila ho najmä rola vojaka Janického vo filme Tobruk.
Vojnovú drámu v réžii Václava Marhoula ako jedinú spolu s Bratmi Karamazovcami nominovali až na osem Českých levov. Herec na ňu spomína ako na nezabudnuteľný zážitok. Film točili v tuniskej púšti.
„Režisér si ma vybral, keď bol na našom školskom predstavení. Natáčať sme mali už počas 3. ročníka, ale odložilo sa to pre nedostatok financií. Až pred štátnicami mi zavolali, že ideme na dva mesiace do exotického prostredia,“ spomína 25-ročný herec.
V česko-slovensko-poľskom celovečernom filme Jánošík hrá najmladšieho zbojníka z družiny. „Film dotočili cez leto po šiestich rokoch. Začal som ho hrať ako maturant, teraz ako starší som musel zhodiť pár kíl a „omladnúť“," hovorí Matúš. „Hrám 17-ročného chlapca, ktorý sa zaľúbi do dievčiny. Tá ale ľúbi niekoho iného,“ vysvetlil Krátky.
Nočné mory
Hoci považuje film za zaujímavý, príťažlivejšie sú pre neho divadelné dosky. V divadelnom svete sa môže ponoriť do niekoho iného. Magicky na neho pôsobí aj bezprostredná blízkosť divákov a ich potlesk. „Každý herec potrebuje určitú odmenu. Je to dôkaz toho, že sa ľuďom páčil a vtiahol ich do deja, “ hovorí Matúš.
Divadlo je pre neho nielen pracovným, ale aj zábavným miestom. Stáva sa ním vtedy, keď hercovi vypadne text a snaží sa improvizovať.
„Zažil som to iba štyrikrát. Vynašiel som sa sám, aj mi pomohli partneri. Okná sú veľmi nepríjemné - človek môže okrem vety zabudnúť aj celý kontext. Zrazu nevie, o čom situácia je, lebo sa veľmi úporne snaží spomenúť si na tú jedinú vetu,“ povedal herec, ktorého nočnou morou je práve divadelné okno. „Mne sa už párkrát o tom snívalo a je to veľmi nepríjemné. Horšie, ako keby vás naháňal vrah.“
Ako Hobie Buchanan
Matúš Krátky je nielen divadelným a filmovým hercom, ale aj dabingovým. Dostal sa k tomu prostredníctvom rozhlasovej dramatickej družiny. Svoj hlas vtedy prepožičal Hobiemu Buchananovi zo seriálu Pobrežná hliadka. „Vtedy som mal ešte soprán, nie bassbarytón,“ zažartoval.
„Som veľmi rád, že som mohol nedávno nadabovať takú hviezdu, ako je Heath Ledger, ktorý minulý rok predčasne zomrel. Vo všeobecnosti sa dobre dabujú herci, ktorí dobre hrajú. Je to polovica práce,“ skonštatoval herec s príjemným, univerzálnym hlasom.
