Pretekárka Farmexu Nitra vystúpila pod Eiffelovou vežou v silnej konkurencii na najvyšší stupienok. „Ciele som nemala príliš vysoké, pretože to bola moja prvá účasť na šampionáte. Poctivo som sa pripravovala každý deň, po septembrovej operácii kolena som nezabúdala ani na regeneráciu,“ začala s rozprávaním spokojná študentka Športového gymnázia, ktorá v Paríži nenašla premožiteľku v piatich dueloch. „Všetky zápasy boli náročné, mala som ich po sebe, bez oddychu. Najťažší bol asi štvrtý zápas o postup do finále s Belgičankou Jorisovou, kedy sa po proteste trénera súperky muselo predlžovať. Nakoniec som postup aj tak obhájila. Vo finále bola Chorvátka veľmi dobrá, ale našťastie som mala celý zápas pod kontrolou. Bola som dojatá, keď som stála na najvyššom stupni a znela slovenská hymna, fakt úžasné. V očiach som mala slzičky šťastia, bol to neopísateľný pocit, na ktorý nikdy nezabudnem.“
Lenka nezabúda na ľudí, ktorí majú zásluhu na zisku zlatej medaily. „Najväčší podiel na tomto výsledku majú moji tréneri - Rudolf Farmadín a jeho syn Klaudio, rovnako aj rodičia. Všetkým veľmi pekne ďakujem, bez nich by som to určite nedokázala,“ zdôrazňuje nádejná karatistka. A aké má ďalšie športové ciele? „Určite by som sa chcela ďalej pripravovať na významné turnaje, ktoré sú nominačnými na novembrové majstrovstvá sveta v Maroku.“
