„Kožuch richtára z Kulpína pri Báčskom Petrovci pochádza asi z prvej polovice 20. storočia, je vyšívaný, zdobený farebnými kožami, gombičkami a lemovaný kožušinou. Zapožičala nám ho Mária Danková z Nitry, ktorej manžel má predkov z Dolnej zeme,“ povedala pracovníčka DMS Miroslava Zaujcová, ktorá je spolu s dcérou zberateľkou a obdivovateľkou ľudového odevu. Pochádza zo stredného Slovenska, po vydaji na „dolniaky“ sa zamilovala do tunajších krojov. Niektoré kusy do zbierok jej i dcére ľudia darovali, iné si dokúpili. Podstatnú časť obe zapožičali na výstavu v DMS. „Zaujímavý osud mal ľudový odev z Rybian na Hornej Nitre z prelomu 19. a 20. storočia. Požičala nám ho pani Patakyová, ktorej manžel našiel šesť týchto krojov vyhodených pri kontajneri. Po zrekonštruovaní ich bude používať folklórny súbor Ponitran,“ pokračuje Miroslava Zaujcová. „Podľa techniky vyšívania sme v literatúre zistili, že odev podľa „vtáčikovej“ výšivky pochádza práve z Rybian. Toto oblečenie z ľanového plátna patrí medzi najarchaickejšie odevy na Slovensku.“
Jedným z najstarších krojov na výstave bol takmer čierny ľudový odev zo Starého Tekova. Kroje z okolia Hájskeho zapožičala na výstavu Gabika Vargová. „Odev sa vyskytuje len v troch obciach - Hájske, Pata a Šoporňa,“ hovorí Zaujcová. „Pozornosť návštevníkov snáď najviac pútali kroje z oblasti Čajkova, ktoré staršie ženy ešte aj dnes nosia asi v desiatich obciach okolo Levíc. Unikátny je sviatočný čepiec vydatej ženy, zrejme ovplyvnený tureckým spôsobom výzdoby, pod ktorým ženy nosili ešte fizier z lakovanej kože.“
Okrem odevov z Vrábeľ, Lehoty či Bádic podstatnú časť výstavy tvorili kroje z Dražoviec. Zaujímavá bola najmä najstaršia forma výzdoby rukávcov. „Vyšívalo sa na konopnom plátne krížikovým stehom - drobné vzory vyšívali ženy bez predkresľovania. Používali sa rôzne farby, zelená však nikdy. Zvláštnosťou je aj zdobenie chrbta kovovou niťou. Dražovský kroj sa stal inšpiráciou aj pre nitrianskych maliarov Schurmanna a Massányiho," dodala Zaujcová.
Autor: ČE