Snehuliak meria 2,84 metra a váži takmer deväťdesiat kíl. „Použil som 2954 prútov, odrobil som 137,5 hodiny,“ povedal nám Ján Cigánik, ktorý snehuliaka dokončil deň pred Štedrým večerom. Je možné, že sa dostane do knihy rekordov.
Prúty zbieral po celom chotári, poctivo sa o ne staral - nasadil ich aj prestrihával. Trvalo dva roky, kým mal pokope potrebné množstvo. „Snehuliak mal byť ešte vyšší a širší, ale niekto mi ostrihal vŕbové prútie. Dva týždne som potom hľadal 360 prútov zo svíbu, aby sa farebne hodili,“ hovorí Ján, ktorý musel pri práci použiť stôl aj rebrík. Z toľkého pletenia mal prsty zodraté do krvi.
Jeho vnuci snehuliaka pomenovali dedo Alf. Stal sa súčasťou „snehuliačej“ rodinky Alfovcov, ktorú Ján uplietol pred dvomi rokmi. Tvoria ju rodičia a tri deti.
„Pleteniu sa venujem už od roku 1965. Na družstve sme v zime robili koše. Za jeden som vtedy zarobil pätnásť korún,“ spomína si.
Uplietol už aj rôzne zvieratá - labuť, bažanta, kohúta, tetrova či sovu. Pre snehuliakov sa rozhodol, aby v záhrade aspoň niečo pripomínalo zimu, keď už snehu niet. Jedného, asi metrového, vyrobil aj sestre. Do Poľného Kesova ho viezol na bicykli - mal ho pripevneného na chrbte. Vodič auta, ktoré išlo za ním, ho chcel hneď kúpiť.
V Jánovej rodine majú aj ďalšiu zaujímavosť. „Poďte, ukážem vám niečo, čo ste ešte nevideli. Je to môj unikát,“ pozývala nás ďalej Jánova 82-ročná mama, aby sa pochválila neobvyklou fotografiou. Darovali jej ju deti k osemdesiatke. Je na nej desať malých svadobných fotiek. Na jednej je ona s manželom, na ostatných jej deti. „To je mojich osem dcér a syn Ján,“ hovorí hrdá mama. Zaujímavé je, že tri dcéry si zobrali za mužov troch bratov. „Mám už 24 vnúčat, asi 25 pravnúčat a dve prapravnúčatká,“ pochválila sa pani Irenka.
