„Najskôr sme našli jedného, mysleli sme si, že buď bol strelený, alebo ho niekto zrazil autom. Povedali sme si, že ho oderieme a zbadáme. Potom sme zistili, že už sa našli aj ďalšie otrávené zajace,“ povedala žena, ktorá nechcela zverejniť svoje meno. Postupne našli v tamojšom poľovnom revíre až trinásť otrávených zvierat. Viacerí členovia Poľovnej spoločnosti Jarok nám povedali, že sa možno nájdu aj ďalšie otrávené zajace.
Vinu za smrť zvierat pripisujú Poľnohospodárskemu družstvu Jarok. „Družstevníci nedávali otrávené zrno do dier, ale len ho sypali po zemi,“ povedal člen poľovnej spoločnosti. Myslí si, že zajace otrávené zrno požrali a to je dôvod, prečo uhynuli. „Nemali z čoho iného,“ povedal. „Aj kamaráti trávia myši po okolí. Ale majú dávkovače, ktoré pichnú do diery a dávky otravy dajú do dier. Zajac sa potom nemá k nim ako dostať, len tie myši a hraboše,“ hovorí člen poľovnej spoločnosti.
Podľa neho je hodnota jedného zajaca asi 2700 korún. Spoločnosť predáva zajace do Talianska. „Škodu odhadujeme asi na tridsaťtisíc korún,“ povedal Juraj Bekényi, predseda poľovnej spoločnosti.
Náhradu škody chcú vymáhať od družstva, s ktorým už rokovali. „Na budúci týždeň zvoláme výbor. Po ňom budeme mať schôdzu, na ktorej sa dohodneme, ako ďalej postupovať,“ hovorí Juraj Bekényi. Chcú dospieť k dohode. „Čo nám ostáva, keď sa s nimi budeme dlho naťahovať, neprospeje to ani jednej strane,“ povedal Bekényi.
Poľovná spoločnosť upozornila, že už aj bez vyhubenia zajacov je problém s celkovým klesajúcim stavom zajačej populácie.
Poľnohospodárske družstvo si chybu priznáva a je pripravené odškodniť poľovnú spoločnosť. „My sme tie zajace otrávili, takže vina je na nás. Neurobili sme to naschvál, ale pri takom množstve hrabošov, ako je tento rok, sa nedalo niečo z tej otravy nerozsypať,“ hovorí Jozef Berec, predseda Poľnohospodárskeho družstva Jarok. „Minulosť nejako doriešime, ale treba sa spýtať, ako riešiť takéto veci v budúcnosti. Môžu členovia pri podávaní otravy chodiť s nami, prípadne ju môžu za nás aj rozmiestniť, ja sa tomu nebránim. Táto práca ale bez rizika nebude nikdy,“ povedal Jozef Berec.
Vzniknutá situácia ho mrzí a je ochotný spoločnosť odškodniť. „Dúfajme len, že nebudú mať neprimerané požiadavky,“ povedal. Uvažuje, že časť odškodnenia by nemusela byť finančná, ale vo forme krmiva. Krmivo totiž podľa jeho slov poskytujú spoločnosti už asi dvadsať rokov. „Sme poistení na miliónovú poistku v prípade, že niekomu spôsobíme škodu, takže v tom problém nevidím. Určite ich odškodníme, ale ako, bude závisieť od dohody,“ povedal predseda družstva.
Člen spoločnosti nám povedal, že uvažujú aj o tom, že mŕtve zajace podrobia testom, aby sa naozaj potvrdilo, že zahynuli po konzumácii otravy. Takéto testy sa robia v Bratislave. „Aj súkromník k nám môže mŕtve zviera alebo vzorku priniesť a vieme zabezpečiť, že sa to pošle na vyšetrenie do Bratislavy. Dôležité ale je, aby sa stanovilo, kto to uhradí a komu bude poslaná faktúra,“ povedala doktorka Denisa Svitačová zo Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Bratislave – detašovaného skúšobného laboratória v Nitre. Cena vyšetrenia by podľa nej nemala presiahnuť tritisíc korún. Výsledky ústav žiadateľovi o vyšetrenie oznámi asi do desiatich dní.
Autor: TOMÁŠ HOLÚBEK, ČE
