„Predvčerom tu bola pani, ktorá hľadala hrob svojich prastarých rodičov. Zistili sme, že sú tam už pochovaní iní ľudia. Vyhŕkli jej slzy, že jej predkovia sú niekde na smetisku. Uistila som ju, že sa pri hrobe môže pomodliť a zapáliť im sviečku, lebo ostatky prastarých rodičov tam zostali,“ hovorí Monika Nitryová zo Správy cintorínov.
O tom, kto je kde pochovaný, majú presnú evidenciu. Vedia poradiť aj ľuďom, ktorí na cintoríne neboli desiatky rokov. „Napríklad v roku 1989 k nám prišiel pán z Izraela, ktorý hľadal hrob svojej sestry. Ešte existoval, no už mal inú nájomkyňu. Bola ochotná vzdať sa tohto hrobového miesta, nemala tam ešte nikoho pochovaného,“ spomína si Nitryová.
Tým pánom z Izraela bol Robert Freund, dnes už 78-ročný rodák z Nitry. Odvtedy chodí na sestrin hrob každý rok. Na tom istom cintoríne odpočíva aj muž, ktorý mu počas vojny zachránil život - Štefan Valent. Dostal za to ocenenie Spravodlivý medzi národmi.
„Keď pán Valent vlani zomrel, dal mu Robert Frend vyrobiť šesťcípu hviezdu z kvetov,“ povedala nám Monika Nitryová, ktorá sa s Freundom za tie roky spriatelila.
„Žije v meste Netánia. Z Nitry odišiel ešte pred maturitou. Obaja rodičia mu zomreli v koncentračnom tábore, majú symbolický hrob na židovskom cintoríne. Roberta, ktorý mal vtedy asi 11 rokov, zachránili pred smrťou Štefan Valent a arcibiskup Karol Kmeťko. Schovali ho na fare u Štefana Galla v Jarku," hovorí správkyňa.
Štefan Valent je známa nitrianska osobnosť, pri jeho hrobe na centrálnom mestskom cintoríne sa zastavujú aj cudzí. Pochovaný je tu napríklad aj kňaz a gymnaziálny profesor Ján Damborský, či hudobný skladateľ Jozef Rosinský, po ktorom nesie meno umelecká škola.
„Ľudia sa na nich pýtajú, preto sme rozmýšľali, že dáme vyrobiť orientačnú tabuľu,“ povedala nám Nitryová.
Centrálny cintorín na Cintorínskej ulici bol založený v roku 1780. Niektoré náhrobné pomníky vytvorili známi sochári ako Július Bartfay či Ján Koniarek.