Tanečníčka a pedagogička z Berlína sa počas trojdňového work-shopu v Tralaškole podelila o svoje schopnosti a dlhoročné skúsenosti. Za zvukov päťčlennej skupiny Afrocampany tancovala tradičné tance, choreografiu a rytmy zo západnej Afriky. Na tomto kontinente absolvovala aj viaceré študijné pobyty.
Christa Flaig tvrdí, že medzi rytmom a pohybom je veľmi silný vzťah a navzájom sa dopĺňajú. „Africký tanec a rytmus patria k sebe, osve neexistujú. Rytmus má pohyb a naopak.“
Podľa nej má rytmus v sebe každý človek a telo naň reaguje individuálne. Je dôležité, aby pohyby a figúry každého tanečníka vychádzali z jeho vnútra. „Je potrebné si uvedomiť, že to, čo robím, je moje. Ak tancujem na vlastné meno, je to môj zvuk. Snažím sa nájsť si v tom vlastný výraz. Potom cítim z bubnov seba,“ povedala Berlínčanka, ktorá sa africkému tancu venuje už pätnásť rokov.
Energický a živočíšny afrotanec vyjadruje určitý pocit, význam alebo ducha. Od mnohých európskych tancov sa navonok líši tým, že sa sústreďuje „do zeme“ ako k hlavnému zdroju. „Je to presný opak baletu, v ktorom je cieľom lietať, vznášať sa. Energia, ktorú dostávam v afrických tancoch zo Zeme, ide cez moje telo a vysiela vibrácie. My, Európania, to nevyužívame týmto spôsobom. Pre mňa je to štruktúra, do ktorej vkladám svoju osobnosť a príbeh,“ vysvetlila Christa Flaig.
Dôležitým pravidlom afrotanca je hlboko sa započúvať do hudby a nechať sa ňou viesť. Do tanca sa zapájajú takmer všetky časti tela. „Niektoré časti sú v Európe zakázané. Ale tanec je otvorený vesmír, v ktorom by malo byť všetko voľné a prípustné,“ dodala tanečníčka.
Tvrdí, že africké tance majú pozitívny vplyv na telo a vyznačujú sa liečivými účinkami. Prinášajú uvoľnenie, radosť z pohybu, komunikácie a lepšej kondície. Pri tanci sa používa najmä chrbtica, panva, hruď a chodidlá. Nohy sú pokrčené. „V Európe by to vyjadrovalo malosť, pokoru, ale v Afrike to znamená spojenie so Zemou,“ povedala Christia Flaig, podľa ktorej africké tance dodávajú sebavedomie.
Autor: LAZ