Obdobie zrodu Česko-Slovenska, ktorého 90. výročie vzniku si v týchto dňoch pripomíname, vôbec nebolo jednoduché. Po skončení I. svetovej vojny to v regió-noch vrelo a dochádzalo aj k rabovaniu.
Štátny prevrat v Nitre?
Vyhlásenie vzniku ČSR vyvolalo v Nitre tú odozvu, že mestské zastupiteľstvo prijalo protestné uznesenie a snažilo sa udržať mesto v rámci Uhorska. O tom, ako to vtedy vyzeralo a nakoniec aj dopadlo, sa dozvedáme z mestskej kroniky a historických prameňov.
Na konci prvej svetovej vojny, keď sa zrútila vláda habsburskej dynastie v Rakúsko-Uhorsku, zriaďované boli vo všetkých mestách Národné rady. Po vzniku Maďarskej republiky sa aj v Nitre ustavila Maďarská národná rada, na čele ktorej stál bývalý námestník mešťanostu František Gyürky. Pozostávala zo zástupcov opozičných uhorských strán, z kresťanských sociálov, občianskych radikálov, sionistov, ale najmä sociálnych demokratov a prevzala vedenie mesta. Na udržanie a ochranu majetku buržoázie pred plienením si rada zriadila ozbrojenú jednotku, tzv. mestskú národnú stráž. Popri nej vznikli ešte štyri podobné jednotky, ktoré boli podriadené mestskému policajnému kapitánovi.
Spomínané ozbrojené gardy mali možnosť zakročiť začiatkom decembra 1918 proti rozbúreným ľuďom rabujúcim opustené kasárne po maďarskej armáde a četníkoch. Tí opustili Nitru koncom novembra. No to sa už k mestu blížilo československé vojsko.
Postaviť sa na odpor?
Keď čsl. vojsko postupovalo smerom k Nitre, zvolala Maďarská národná rada na sobotu 7. decembra 1918 poradu členov obecného zastupiteľstva. Chcela prijať uznesenie: Postaviť sa čsl. vojsku na odpor. Niektorí vlastenecky cítiaci občania, a to menovite Dr. Štefan Bertovič, Dr. Pašek a P. Dr. Tiszó, ktorí doteraz v Maďarskej rade nemali účasť, však oponovali, že toto uznesenie nemá zmysel a môže mať neblahé následky pre mesto. Pod ich vplyvom bola na druhý deň zvolaná mestská rada, ktorá sa uzniesla, že Nitra sa nebude protiviť čsl. vojsku, a že sa dobrovoľne podrobí.
Mohlo sa aj strieľať
Dr. Pašek sám z vlastnej vôle zašiel ešte v ten istý deň do Hor-ných Rišňoviec, kde táborilo čsl. vojsko, a oznámil uznesenie mestskej rady jeho veliteľovi stotníkovi Neumannovi. Ten zobral tento súkromný odkaz na vedomie s potešením, ale predsa len vyhlásil, že delegáti mestského zastupiteľstva mu to musia prísť ohlásiť osobne, lebo inak je nútený začať streľbu na Nitru.
Na základe týchto informácií bola v pondelok 9. decembra vyslaná delegácia za mesto v zložení František Gyürky, Dr. Klobušický, Dr. Pašek a P. Dr. Tiszó. Vypravila sa na koči cez obed do Horných Rišňoviec, kde ju na obecnom úrade prijal stotník Neumann v prítomnosti nadporučíka a šikovateľa.
Po dohode boli od mesta vyslaní na četnícku stanicu Karol Jurči, Karol Martinček a Oskar Ronchetti privítať stotníka Neumanna s jeho družinou, aby podľa pokynov prichystali všetko potrebné pre ubytovanie blížiaceho sa vojska.
Rabovačky
Vidiecky ľud nielen v okolí Nitry však inak chápal slobodu. Myslel si, že teraz môže robiť čo chce, že nadišiel čas, keď chudoba môže zúčtovať so zámožnými. Takto bolo mnoho obchodov vybielených. Nedostatok bezpečnostných orgánov a netrestanie týchto činov bol len olej na oheň. Hnev ľudu si v prvom rade odniesli Židia.
V tom čase, o niečo neskoršie, boli väčšinou dedinským ľudom vylúpené vojenské molnošské baráky a rozkradnuté, že z nich ničoho nezostalo. Tiež nemocnica na Zobore bola čiastočne vylúpená.
Drancovali aj Maďari
Ešte pred koncom vojny 15. októbra prišla do Ašakerti (dnes Nové Sady) maďarská posádka. Mala chrániť bohatších, ale práve ona sa dopúšťala lúpeží. Údajne naviedla dedinčanov, aby vylúpili dva židovské obchody. Vyplašení obchodníci sa skryli do pivnice, nechajúc celý svoj majetok v rukách zúrivej masy. Vojsko však v Ašakerti dlho nezostalo a na dôraznú žiadosť notariátu bolo odvolané.
Do nechránenej dediny začali prichádzať rozliční rečníci. Najlepšie sa darilo komunistickým, ktorí si získali veľa ľudí. Je pravda, že to boli zväčša známi zhýralci, ktorí chceli uskutočňovať komunizmus. V tom čase už bolo počuť, že Slovensko obsadzujú Česi. V Ašakerti v nich ľud spočiatku nevidel svojich osloboditeľov. Zásluhou niektorých informovaných, najmä katolíckeho kňaza, si ľud svojich osloboditeľov obľúbil.
Pijáles v Lefantovciach
Ľudia z panského dvora a majera v Oponiciach pobrali ošípané, asi po dvesto kusov. Vykŕmené kusy porezali a rozdelili medzi sebou. V neďalekých Dolných Lefantovciach vypustili lieh z pálenice a v nádobách ho nosili domov. Ponapíjali sa nielen chlapi, ale aj 13, 14, 15-ročné deti. Beda bolo maďarským obchodníkom a boháčom, na ktorých sa ľud hneval. Predovšetkým trpeli Židia. Zobrali im lieh aj peniaze. Nejedného aj ubili. Čoskoro však nastala zmena, prišlo niekoľko maďarských vojakov. Krátko nato ich české vojsko vyhnalo.
Slobodná Nitra
Československé vojsko dorazilo do Nitry 10. decembra o 6. hodine večer a v počte 300 mužov sa rozostavilo pred mestským domom a poštou. Nato vyšiel stotník Neumann na mestský dom a vo veľkej dvorane po krátkom preslove pred zástupcami mesta a mestskými úradníkmi vyhlásil mesto Nitru za mesto Československej republiky. Dal vyvesiť na mestský dom slovenskú zástavu a dal zvoliť Slovenskú národnú radu. Všade sa zriaďovali národné rady aj národné stráže, len tak sa zabránilo ďalším rabovačkám.
Autor: JOŽO MALÝ
