Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky
AKO MALÝ SI VYMYSLEL, ŽE RAZ BUDE ČESKOSLOVENSKÝM PREZIDENTOM

Anton Živčic: Šmelinár na trhu aj v cukrárni Marcipan

ČAS NIKOHO Z NÁS NEŠETRÍ. Do tvárí a mysle nám vryje nezmazateľné stopy, ktoré sa stávajú naším životným bohatstvom. Najmä detstvo a mladosť sú zdrojom nezabudnuteľných dojmov, ktoré si v mysli rád oživuje snáď každý z nás. Dnes v pamäti, ale aj vo svojo

Jedovalo ho,
že nie je Antonín
„Narodil som sa 23. apríla 1954 doma v Trenčianskych Tepliciach. Dali ma do veľkého koša na bielizeň a starala sa o mňa pôrodná babica,“ hovorí Anton Živčic. „Meno mám zrejme po strýcovi. Keď sme cestovávali za rodinou do Čiech, celý čas som si vo vlaku hovoril: Boli prezidenti Antonín Zápotocký, Antonín Novotný a potom bude československý prezident Anton(ín) Živčic. Ako 5 - 6-ročný chalan som tomu veril, len ma jedovalo, že nie som Antonín,“ prezradil herec, ktorého v detstve volali Pipák, pretože jeho mamu v Trenčianskych Tepliciach všetci poznali ako tetu Pipu. „Ktovie, ako to vzniklo, z mena určite nie, lebo sa volala Mária,“ zamyslel sa Živčic.
Ako škôlkar a školák bol vraj výborný jedák. „Mne chutilo vždy a všade, na viac-menej neobľúbený špenát som sa vždy tešil, lebo v Tepliciach ho robili s volským okom a vyprážaným sendvičom. To bolo stráášne dobré. Nikde inde som to už nejedol. Čo som neznášal? Á, už som si spomenul, my to voláme vechťová polievka - to je tá studená špenátová, kde plávajú špenátové listy, a tiež držkovú polievku. Síce mám rád ten vývar, ale držky nemôžem. Raz, keď som bol malý, som ich v sparnom lete niesol od mäsiara k babke. Tie držky začali „pracovať...“ Mne sa už zdalo, že sa aj hýbu, tak smrdeli. No to bolo niečo príšerné. Cestou som už rozmýšľal, že ich hodím do smetí alebo zakopem, ale babka ich veľmi ľúbila, tak som to musel priniesť. Odvtedy držky nejem, len zatlačím žufankou a vyberiem ten sósik,“ spomenul Živčic „milú“ príhodu.
Už v škôlke zažil malý Tonko nevinnú prvú lásku. Volala sa vraj Mária, spolu sa držali za ruky, robili bábovky a húpali sa. „S touto som sa ešte nehral na doktorov,“ zasmial sa pri spomienke Živčic.
Dvojka z chovania
Jeho obľúbeným detským čítaním bola knižka Tóno, ja a mravce, myslel si vraj, že je to o ňom. Aj dnes sa mu vynorí v pamäti, najmä, keď pozerá dokumentárny film o mravcoch. „To vám je veľmi inteligentné spoločenstvo. Ako ľudia by sme sa mali od nich veľa čo učiť,“ dodal obdivne herec, ktorého v detstve azda viac ako knihy zaujala hudba, a hneď vážna. Ale malo to aj svoj prozaický dôvod...
„Už odmala som chodil na koncerty, a preto mám dodnes vrelý vzťah k hudbe. K bontónu leta a Teplíc ako kúpeľného mesta patrili promenádne koncerty. Spolu s mamičkou sme si sadli na terasu, ona si dala kávičku, ja zmrzlinu a počúvali sme hudbu.“ Keď sme sa spýtali, či tam nechodil najmä pre tú zmrzlinu, herec sa zamyslel a priznal: „Asi áno, tá hudba išla trochu pomimo mňa, ale iste sa mi zarývala do podvedomia a oslovuje ma doteraz.“
Malý Tonko bol vraj dobrým žiakom, vždy mal samé jednotky, aj keď po škole hodil tašku do kúta a išiel hrať futbal. Učil sa za chodu v škole a vtedy, keď mala byť písomka. „Bol som taký triedny šašo, ktorý vždy musel robiť žarty. Učitelia ma za to mali, aj nemali radi, lebo som pri tom vyrušoval,“ priznáva sa vždy dobre naladený herec. „Až na strednej škole som narazil... Vždy som chcel mať posledné slovo, ale triedny profesor, inak ruštinár, Rudolf Burian, mi ukázal, kto je pánom v škole. Moje prvé stredoškolské vysvedčenie bolo preto veľmi interesantné - samé jednotky, štvorka z ruštiny a dvojka z chovania. Keď som zrazil opätky a umiernil som sa, známky mi opravil - z ruštiny som mal dokonca jednotku. Ale musel som vedieť dvakrát viac ako ostatní. Dodnes som mu za to vďačný. A čo je neuveriteľné, tá ruština mi zostala v hlave doteraz. Ešte keď sme s VŠMU boli v Leningrade a Moskve, som zistil, že viem po rusky perfektne. Netušil som, že aj teraz. Nedávno sme točili v Rakúsku dokumentárny hraný film o Pražskej jari, ja som bol Dr. Kriegel, jediný spravodlivý, ktorý nepodpísal v Moskve dokument. Dubčeka hral Jan Hrušínský. Hrali tam aj Ukrajinci a ja som zistil, že ruština mi nenormálne ide. A oni ma obdivovali, aké slová nachádzam, tak ma vyzvali, aby som aj niečo napísal. Je to neuveriteľné, ale ani azbuku som nezabudol, hoci som ju 39 rokov nepoužíval. No ja som tam odpadával a tí Ukrajinci tiež. Dokonca som pomáhal prekladať rakúskemu režisérovi. Keby vtedy boli do nás tak nalievali angličtinu alebo nemčinu...“
„Režisér – terorista“
Pred nakrúcaním si vraj robili plány, čo všetko si vo Viedni pozrú a nakúpia. Ráno o 8. hodine začali robiť, o hodinu mali dve-tri ostré za sebou a už sa tešili, že vypadnú.
„V ten deň sme prestali točiť po 12 hodinách, počas ktorých sme nakrúcali scény so štyrmi vetami. Režisér sa v tom doslova vyžíval a hoci som si doteraz myslel, že Bednárik je ten najväčší perfekcionista, zistil som, že je len slabý odvar. Ten Rakúšan bol neuveriteľný - riešil situácie ako: Kriegel bude teraz veľmi introvertný, Smrkovský agresívny a Dubček premýšľavý. Takto volil variácie, ktoré sme robili celý deň. Bol som vo Viedni päť dní a videl som akurát „platz“, hotel a ulice. A to sme tam boli počas majstrovstiev Európy vo futbale, nemohli sme si ich pozrieť ani na veľkoplošných obrazovkách. Prišli sme do hotela, ľahli sme a boli sme mŕtvi. To bolo päť dní ťažkého režijného teroru. Vstávali sme o pol siedmej a končili o jedenástej v noci, a to sme sa ešte museli aj učiť texty,“ s nádychom humoru sa posťažoval Živčic, ktorý je však za túto skúsenosť vďačný.
Vráťme sa však ešte do školských čias. Počas posledných rokov základnej školy hrával Tonko tenis a futbal, hoci v ňom vraj nebol ktovieaký technik. „Mal som však to nehorázne šťastie, s ktorým sa človek musí narodiť. Hral som zadkom, nosom, uchom, hlavou. Keď spoluhráči nevedeli, čo s tým, tak to kopli dopredu, ja som sa tam vždy nejako „nachomietol“ a odo mňa sa to odrazilo do brány. Za sezónu v Trenčianskych Tepliciach som dal aj 50 gólov, potom som išiel na strednú školu do Trenčína a nastúpil som do dorasteneckého ligového mančaftu v Jednote Trenčín.“
S horiacimi teplákmi
do umývadla
Tam sa zoznámil s „väčším“ futbalom, ale popri športe sa začal venovať aj divadlu, lebo riaditeľ školy bol vraj skrachovaný herec, ktorý sa v Tónovi - šoumenovi „videl“. „Smeroval som k umeniu a niečo medzi nebom a zemou zariadilo, že som bol na VŠMU prijatý. To bol nádherný darček mojej mame k MDŽ, lebo 8. marca 1973 som dostal potvrdenie o prijatí. Čakala ma však ešte maturita. Zistil som, že slovenčina pôjde, dejepis a ruština tiež, ale pri matematike som pochopil, že tú sa asi nenaučím. Uvažoval som, že keď budem mať z prvých troch predmetov jednotky, s tou matikou to už nejako dopadne. Aj tak bolo. Stala sa mi však hrozná vec - jeden profesor mi tak priateľsky pomohol s vypočítaním príkladu, nenápadne mi ho šuchol, schytil som ho a začal písať na tabuľu. A naraz len počujem: Jééžiši Kriste! Profesor tam urobil triviálnu chybu, ktorú na tabuli všetci zbadali, len ja som o nej nevedel. Aj keď pri ďalších kontrolných otázkach zistili, že naozaj nič neviem, dali mi ešte nejaký príklad, ktorý som horko-ťažko dokončil. A tak na mojom maturitnom vysvedčení svietili tri jednotky a jedna trojka. Doma to prežili, veď som už bol prijatý na VŠMU, hoci otec chcel, aby som robil ekonómiu.“
To pôvodné, čo Tóna Živčica ťahalo na skúšky na VŠMU, boli dva dni v hlavnom meste. V tom čase to bolo niečo! „Neveril som, že ma zoberú, a preto som nemal ani trému. No kvôli tým dvom dňom sám v Bratislave, nočný život a tak... som to musel vyskúšať. Bol som prekvapený, keď som prechádzal všetkými kolami. Členov komisie som si zrejme získal v momente, keď mi kázali zahrať scénku, ako dvíham imaginárny kameň. Ja som sa len opýtal – tento alebo tento? A nič som už hrať nemusel. Neviem, čo mi to ešte napadlo, v komisii som si vyhliadol šarmantnú pani, kľakol som si pred ňou a v rámci skúšky jej zaspieval pieseň o láske.“
Zabodoval a prijali ho. V ročníku s ním boli aj Janko Greššo, Fero Výrostko, Ľubo Paulovič, Eva Žilineková a Jožo Úradník. „Keď sme už bývali na internáte, chlapci z dedín nosievali dobroty zo zabíjačiek a bol tam potom taký ťažký luft. A oni si vymysleli zábavu, že si podpaľovali „prdy". Jeden z nich - nebudem ho menovať - v sebe nazbieral takú koncentráciu metánu, že mu začali horieť tepláky a oškvrčal mu zadok. Skoro odlomil umývadlo, keď sa do neho hodil,“ so smiechom spomína Živčic.
Šmelina v Marcipane
Svoju prvú brigádu absolvoval ako stredoškolák v tehelni. „Bola to strašná robota, ruky sme mali vyťahané ako opice, ale na tú dobu sme s kamarátmi zarobili slušné peniaze, každý asi 1 300 korún. Išli sme za ne k moru do Rumunska. Niekto nám poradil, aby sme si na šmelinu zobrali pílkové listy. Na trhu sa nám smiali, že čo im to núkame. Mysleli sme si, že buď ešte nevedia, čo to je, alebo toho majú veľa. Aj keď sme ich „nestrelili“, nakoniec sa nám zišli. Peniaze sme si totiž pred colníkmi schovali do stanových tyčiek, tie tam však vo vlhkosti napučali. Keď sme ich teda chceli dostať von, tyčky sme museli poprepilovať.“
Ďalšiu šmelinársku historku zažili ako herci DAB na divadelnom festivale v Juhoslávii. Dostali istý tip od nitrianskeho zmrzlinára. „S Jankom Greššom a nebohým Petrom Staníkom sme tam niesli kyselinu citrónovú. V štátnych podnikoch ju chceli kúpiť veľmi lacno, tak sme si povedali, že ju radšej vysypeme do bazéna. Niekomu z nás ale napadlo, aby sme obvolali súkromné cukrárne. Nikdy nezabudnem na „slastičarnu Marcipan“. Pýtam sa zmrzlinára: Nekupiš kyselinu limona? Ty imaš malo - hovorí on a naberá kopčeky zmrzliny. Ja mu na to: Imam 27 kilov. Čóó? - skríkol, až mu naberačka vypadla. Biznis sa vydaril... Prvé dva dni, keď všetci herci chodili k moru, sme my behali s taškami. Ale na tretí deň sme došli na terasu v adidaskách. Chceš deci vína? - pýtali sme sa medzi sebou nápadne nahlas. Nie, kúp mi celú fľašu..."
V novej práci sa našiel
Popri futbale bol Živčicovou záľubou aj tenis. So súčasným riaditeľom DAB Jánom. Greššom robieval tenisové turnaje, kam chodili naši i českí herci a speváci. „Sponzori nám dali peniaze a my sme s nimi dokázali zázraky,“ hovorí herec. „Na tenis sa dala aj moja dcéra Maja, už ako 8-ročná vyhrala súboj na turnaji Hľadáme tenisových olympionikov, hoci tenis predtým nehrávala. Do 14 rokov bola jednou z najlepších na svete, na turnaji v Bolletieriho akadémii bola druhá. Vďaka tenisu tam dostala štipendium a skončila v New Yorku univerzitu, teraz sa tam zamestnala ako trénerka. Druhá dcéra vyštudovala UKF a odišla pracovať ako manažérka hotela do Anglicka,“ hovorí o úspechoch svojich dcér Živčic. Bol 31 rokov hercom, jedno obdobie aj mestským poslancom - šéfom kultúrnej komisie. A veľmi mu to vraj chutilo. „Našiel som sa v tom, že môžem pomáhať organizovať kultúrny život a byť pri zrode zaujímavých projektov,“ hovorí. V predčasných voľbách pred dvoma rokmi sa do mestského parlamentu nedostal a začal pociťovať určitú prázdnotu. „Navyše sa vo mne prejavil syndróm vyhorenej baterky a úplne vybitého palivového článku v jadrovej elektrárni zvanej herectvo. Preto, keď Nitriansky samosprávny kraj vypísal výberové konanie na miesto vedúceho oddelenia kultúrnych aktivít, prihlásil som sa. A uspel som. Robím teraz profesionálne to, čo som robil ako poslanec vo voľnom čase. A som spokojný,“ dodal Anton Živčic.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  2. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. Keď štúdium (za)baví
  5. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  6. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  7. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  8. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  9. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  10. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  1. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  2. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  3. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  4. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  5. Nová služba v Pezinku – bezplatný zber elektroodpadu
  6. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  7. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  8. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  9. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  10. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 25 320
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 23 225
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 869
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 11 430
  5. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 618
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 543
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 132
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 883
  9. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 7 785
  10. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 7 652
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Ľudí prezváňajú aj v noci, opakovane. Jedna predvoľba pripomína Nitru

Ak zákazník nevie, z akého čísla mu telefonujú, môže využiť službu identifikácia zlomyseľných volaní. Meno a adresu volajúceho sa však nezvie.

Ilustračné

Nitriansky primátor Hattas je pozitívny. Radnicu nezatvoria

Otestovať sa pôjdu aj Hattasovi najbližší spolupracovníci.

Primátor Marek Hattas.

Od Perkyho po Čáru. Spoznajte najlepších 40-tnikov v šiestej lige

Dvaja z nich nechýbali na ihrisku v desiatich kolách ani minútu!

Predstavujeme vám najlepších štyridsiatnikov v šiestej lige ObFZ Nitra. Na tejto snímke z duelu Mojmírovce - Chrenová sú dvaja z elitnej jedenástky.

Polícia pátra po mužovi z Topoľčianok, rodine sa neozval od júna

Podľa informácií sa prechodne zdržiava v Bratislave.

Polícia v Nitre žiada verejnosť o pomoc pri pátraní po 53-ročnom Tiborovi Chudom z Topoľčianok.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

FOTO: Po obrovských tolstolobikoch prišli na rad skutoční králi priehrady Ružiná

Vo vodnom diele Ružiná prebieha už štvrtý deň záchranný odlov rýb.

Pri inštalácii vianočnej výzdoby v Mlynoch prišiel mladý muž o nohu

Pracovník spadol z výšky približne 20 metrov. Utrpel množstvo zranení.

Demänovská dolina už nevládze, na petíciu nie je neskoro

Nestíha elektrika, už ani zdroje pitnej vody.

Tragická nehoda na R1: Vodiča († 52) vymrštilo z auta

Nehoda sa stala na diaľničnom úseku medzi Zvolenom a Žiarom.

Už ste čítali?