19. júl 2008 o 0:00
Knižnica palmových listov mu veští skorú svadbu
ROMAN RAKOVSKÝ je síce vyštudovaný chemický inžinier, ale to, čomu sa venuje už dve desiatky rokov, je od tejto oblasti na míle vzdialené. Od svojich 25 rokov je vegetariánom, vyznavačom hatha jógy a členom Medzinárodnej spoločnosti pre uvedomovanie si K
rišnu.
V súčasnosti vraj žijeme v najhriešnejšom veku
Mnohí túto spoločnosť poznajú skôr pod názvom Hnutie Hare Krišna, ktoré svojimi myšlienkami kedysi ovplyvnilo aj Beatles. Notoricky známy bol aj starší hit Boya Georga Hare Krišna.
Idey tohto hnutia si pred rokmi získali aj Romana Rakovského – zoznámil sa s Bhagavat gítou, posvätnými textami učenia vychádzajúcimi zo starej védskej kultúry. Pred štyrmi rokmi sa zamestnal vo vegetariánskej reštaurácii v Miláne, kde sa spoznal s chorvátskym párom, tiež vyznavačmi tohto učenia. „Spoločne sme sa v marci tohto roka vybrali na festival Bhakti jogy v indickom Maya-pure. Je to centrum, kde sa každoročne schádzajú členovia Hare Krišna. Keď navštívite Ma-yapur, ako by ste boli už na všetkých posvätných miestach Indie,“ hovorí 47-ročný Roman, ktorý za posledných 15 rokov bol v Mayapure päťkrát. „Festival je formou jogy, je to predovšetkým spievanie určitých mantier, v tomto prípade najmä mantry Hare Krišna, ale aj semináre a prednášky z védskych textov, vystúpenia tanečníc a hudobných skupín.“ Podľa Romano-vých slov sa festival preto koná v Mayapure, lebo tu sa podľa textov hnutia narodila inkarnácia Krišnu („Zlatý Avatár“) pre tento vek. Slovné spojenie „tento vek“ vraj znamená to, že vesmír sa teraz nachádza v Kali yuge, najhriešnejšom zo štyroch vekov. „Podľa učenia je to vek pokrytectva, pretvárky a hádok, trvá 432-tisíc rokov, pričom zatiaľ z neho uplynulo len päťtisíc rokov,“ vysvetlil Roman.
Voda z vodovodu len na vlastné riziko
Romanova cesta do Mayapuru sa s jeho chorvátskymi priateľmi začala vo Frankfurte nad Mohanom, skadiaľ sa lietadlom dostali do Bombaja, jedného z najrušnejších miest Indie.
„Keďže sme tu nenašli vhodné ubytovanie, po zničujúcom lete sme sa odhodlali na 33-hodinovú cestu vlakom do Kalkaty. Prešli sme asi 2-tisíc km, za čo som zaplatil len asi 250 korún. Indické vlaky sú kapitola sama o sebe. Sú bez okien, len zamrežované. Priateľskí spolucestujúci, najmä Bengálci, sa vypytovali, odkiaľ sme. Dorozumievali sme sa v angličtine, keďže v Indii je vyše 20 štátov s rôznymi nepríbuznými jazykmi a obyvatelia sa medzi sebou dohovoria len po anglicky. Pochytili sme však aj zopár bengálskych slov, napríklad „ako sa máš“ sa povie kemon ače, odpoveď „dobre“ – balo ače,“ spomína Roman na vlakové dobrodružstvo.
„Spali sme na pričniach, ktoré sa sklopia tri nad sebou, nad hlavou mi celú noc vrčali tri ventilátory, ktoré ma Indovia nechali vypnúť snáď len na päť minút. Vlakom sa stále premávali predavači, ktorí škrekľavými hlasmi „za babku“ ponúkali čaj, melóny, banány, kokosové orechy či cukríky. My sme jedli svoje prinesené jedlo, pili sme len vodu z fliaš, aj zuby sme si tu umývali len takouto vodou. Piť vodu z indického vodovodu sa dá len na vlastné riziko, tých, ktorí sa „pozabudnú“, čakajú prinajlepšom hnačky, horúčky, žltačka a iné nepríjemnosti.“
Špagety lepšie ako v Taliansku
Po vylodení v Kalkate pokračovali vlakom do Mayapuru, ktorý leží na jednom z deviatich ostrovov a medzi nimi tečie Ganga. Kompou sa za našich asi 50 halierov dopravili na hlavný ostrov a mohli si začať užívať festivalovú atmosféru. Každoročne tu býva niekoľkot isíc pútnikov z celého sveta, človek sa za ten mesiac, počas ktorého festival trvá, musí naučiť žiť s davom. „Vegetariánske jedlo i pitie v chrámoch je zadarmo, sponzorujú ho bohatí príslušníci hnutia. Bola tu najmä ryža a rôzne druhy zeleniny ako špenát, tekvice či baklažány, spolu s obilnými plackami čapatí. Ponúkali tu aj pizzu a špagety – dokonca lepšie ako som jedol v Taliansku. Kto mal rád sladké – vraj ho obľuboval aj Krišna – mohol si dať ryžu khír či jogurt misti dahi. Ovocie ako melóny, papáju, mango, kokosové orechy, banány, pomaranče či granátové jablká sme si museli kúpiť vonku. Jedlo sa podávalo na tanieroch z banánových listov,“ opisuje Roman Rakovský zážitky z festivalu.
„Ubytovaní sme boli v ašráme za asi 100 korún na noc. Program sa začínal skoro ráno - od 04.30 asi do 9. hodiny boli v chrámoch prednášky, modlitby a spevy, večer program pokračoval, medzitým sme mali voľno,“ povedal Roman, ktorý sa vykúpal aj v posvätnej Gange. Vyzerala vraj ako náš Dunaj, bola veľmi studená a prudká, pár ľudí sa v nej už utopilo.
V troch radoch v Tirupati
„Učenie hnutia Hare Krišna akceptuje reinkarnácie duše do rôznych hmotných tiel - z rastlín duša postupuje do zvierat a tento evolučný cyklus končí v ľudskom tele ako v najcennejšej forme života. Len v nej si človek môže uvedomiť existenciu Boha. Ak sa človek venuje iba uspokojovaniu telesných potrieb, premárni svoju ľudskú existenciu,“ vysvetľuje Roman princípy filozofie učenia. „Hriešni ľudia sa vracajú späť do nižších foriem života, dobrí späť do duchovného sveta, kam aj duše patria.“
Okrem centra v Mayapure Roman navštívil aj iné posvätné miesta, napríklad Tirupati, najbohatší chrámový komplex v Indii, kde ľudia dávajú milodary presahujúce aj 40-tisíc dolárov denne. Tu si Roman vystál tri rady - prvý a druhý na odovzdanie topánok a kamery, cieľom tretieho, asi 3-hodinového, za poplatok 50 rupií (25 korún) bolo na pár sekúnd zhliadnuť božstvo Balaji.
„V Tirupati sme potom zostali týždeň v novom chráme nášho hnutia, kde sme dostali stravu a ubytovanie zadarmo. Cestou k ďalším posvätným miestam v Bengálsku nás vítali usmiati domorodci, ktorí sú šťastní aj napriek chudobnému životu v chatrčiach. Veľké kontrasty vidíte najmä v mestách - na jednej strane nepredstaviteľnú chudobu priamo na chodníku a na druhej strane ľudí voziacich sa v chevroletoch,“ dodal Roman Rakovský.
Minulé životy v Egypte aj Indii
Nitran si nenechal ujsť príležitosť navštíviť aj knižnicu palmových listov v Bangalóre, kde sa musel telefonicky objednať aspoň pol roka vopred.
„Sú tu vraj horoskopy všetkých živých bytostí vo vesmíre, ktoré spracoval Brighu Muni. Osudom je však dané to, že sú tu horoskopy práve tých ľudí, ktorí sem osobne prídu,“ hovorí Roman, ktorý nebol u podobného veštca po prvýkrát.
Dozvedel sa napríklad, že bol v minulých životoch hudobníkom v Indii aj stavebným pracovníkom v Egypte. Zaujímavé však je, že v Bangalóre, rovnako ako aj v predchádzajúcich knižniciach palmových listov, mu vyveštili skorú svadbu.
„Vraj sa o rok ako 48-ročný ožením, zoberiem si rovnako starú ženu a bude sa tiež zaujímať o toto učenie. Som zvedavý, ako to dopadne,“ netajil Roman a zároveň dodal, že sa nám možno o rok ozve už ako ženáč.
Berie to s rezervou, ale sčasti tomu aj verí, pretože mu z nedávnej minulosti vyveštili vzdelanie technického smeru (je chemický inžinier), pričom túto profesiu zanechá a bude sa venovať hľadaniu zmyslu života. A zatiaľ je to naozaj tak...