Písmo:A^-|A⁺00

Umelci z celého kraja ukázali svoje zručnosti na druhom ročníku Rezbárskeho sympózia a Festivalu dychových hudieb V4. Prispel naň Visegrádsky fond štyrmi tisíckami eur, podobnú čiastku poskytla obec. Podujatie malo charitatívny nádych, výťažok z neho je určený pre hendikepovaného Dominika Križana z Pohraníc. „Vyzbieraná suma je 25-tisíc korún,“ povedal starosta Veľkého Lapáša Andrej Zurbola. Ľudia sa zaujímali o výrobky ľudových remeselníkov z hornej Nitry. Miestni dôchodcovia sa združili a teraz spoločne ponúkajú na jarmokoch fujary, píšťalky, pastierske palice, valašky či korbáče. Valašky vyjdú od 600 do 2500 korún, podľa toho, koľko námahy stála práca. Najčastejšie sa kupujú ako ozdoba do chát a víkendových domov, ale výnimočné nie sú ani ako darček. Slováci nimi obdarúvajú zahraničných hostí. Aj zahraniční Slováci si ich radi kupujú. „Poznám jednoduchých ľudí, ktorí výrobky vedeli oceniť, ale aj zámožných, ktorí oceniť výrobky nedokázali,“ povedal výrobca Michal Nemček. Kupovali ich skôr pre imidž. Kto si kúpi fujaru, môže si k nej dokúpiť aj brožúru. Podľa nej sa dokáže naučiť na typickom slovenskom nástroji hrať. Aj píšťalky sa tešili záujmu, menšie si kupovali najmä deti. A výber bol riadny: drevené, kostené, flautové, dvojačky, či lesné vábničky. Umelecký kováč Róbert Mackanič z Levíc dostal zákazku priamo na mieste. Jeden z rezbárov si uňho objednal desať veľkých klincov. Použije ich do vyrezávaného Ježišovho tela, ktoré momentálne vyrába. „Robíme najmä brány, ploty alebo zábradlia. No keď sa podarí a je čas, tak aj umelecké plastiky,“ povedal 28-ročný Róbert. Z kovu vytvaroval aj nádherné kvety. Hoci jediná kovová ruža ho stála desať hodín tvrdej driny v horúčavách, predá ju len za päťsto korún. A kvety z kovu sa nepredávajú ľahko - ľudia si chladný materiál nestotožňujú s horúcou láskou. Róbertova práca je náročná aj na fyzičku. Pri rozpálenom ohni a v dielni sa poriadne zapotí. „Dôležitá je nielen fyzička, ale treba vedieť aj to, ako si materiál nahriať a kam potom búchať. Nie je to len o tvrdej robote a búchaní do nemoty,“ hovorí Róbert Mackanič. Kov, ktorý opracováva, treba nahriať na teplotu 1300 stupňov – to je začiatok kováčskeho intervalu, ktorý sa končí pri 600 stupňoch. „Je to náročné, ale ktoré remeslo nie je? Robíme stále niečo nové, vychádzame z vlastných návrhov,“ povedal umelec, ktorého kováčstvo chytilo za srdce už pred ôsmimi rokmi.