17. júl 2008 o 13:43
Guláš Cup: Na Kyneku prekonali slovenský rekord, aj svoj vlastný
VÔŇA DREVA, PAPRIKY A FAJNOVÉHO GULÁŠU sa v sobotu rozliezala po nitrianskej mestskej časti Kynek. O titul najlepšieho majstra vo varení gulášu tam súťažilo takmer sedemdesiat mužstiev Guláš Cupu. V počte účastníkov tak vytvorili nový slovenský rekord.
Marianna Petrová Externý prispievateľ
Otca ku kotlu nepustí
Prví ľudia obsadili futbalové ihrisko na Kyneku už ráno, stavali si stánky, pripravovali zeleninu a mäso. Trojčlenné mužstvá tvorili rodiny, firmy, kamaráti, kolegovia.
„Dobrý guláš sa v kotle varí tri hodiny a na otvorenom ohni aj päť hodín,“ poučil nás len 15-ročný gulášový šéfkuchár Oliver Seifert z Nitry, ktorý bol najmladším účastníkom Guláš Cupu. Skalní kuchári, ktorí na ihrisku na Kyneku varievajú už pravidelne, si ho pamätajú ešte ako chlapca. Na prvý ročník prišiel s otcom, posledné tri roky ho však počas súťaže ku kotlu už nepustí. Kulinárske umenie je jeho koníčkom a chce ho rozvíjať aj v budúcnosti na hotelovej akadémii. „Aj na rodinných akciách varím, ale tam mám viac pomocníkov,“ povedal nám Oliver. Pripraviť vie aj španielske vtáčiky či kompletné raňajky.
Mužská záležitosť
Pri kotloch na Guláš Cupe nájdete variť hlavne chlapov. „Deti povedali, že varím lepšie ako manželka,“ pochválil sa Vladimír Šiška z Klokočiny. K jeho názoru sa pridali aj kuchári z neďalekého stánku, ktorých guláš získal už niekoľko úspechov. „Pred troma týždňami sme vyhrali v Záluží, pred dvomi rokmi sme boli tretí a vlani prví v Lehote. Sme zohraná partia, každý vie, čo má chytiť do ruky,“ pochválil sa Jozef Koprda z Lehoty, ktorý na Kyneku varil prvý raz. „Hovädzina, bravčovina, orol skalný, kamzík, svišť, ale grinpisákom to nehovorte,“ snažil sa nás so šibalským úsmevom presvedčiť o netradičnom recepte. V čom je ale skutočné tajomstvo úspechu ich kuchárskeho umenia? „Guláš je výsada chlapov, varíme ho s láskou,“ dodal už vážne.
Nekuchtia pre víťazstvo
Aj keď víťazstvo nie je cieľom účastníkov Guláš Cupu, jeho organizátor si spomína na rôzne experimenty, ktorými chceli porotu presvedčiť. „Varil sa tu aj guláš zo pštrosa a klokana, fazuľový aj držkový. Ale neosvedčilo sa to - klasika je klasika,“ zaspomínal si miestny krčmár Vladimír Zabák známy aj pod prezývkou Fugas. Guláš Cup zorganizuje už šiesty rok, doteraz vždy úspešne. Vážne problémy zatiaľ riešiť nemusel, mrzí ho však autami zapchatý Kynek počas podujatia. „Na Guláš Cup prichádzajú aj mimonitrianski návštevníci, máme tu kuchára zo Srbska, Bratislavčanov, prišla aj moja rodina z Košíc. Je tu veľa áut, ľuďom hovorím, aby ich nechali doma,“ hovorí Fugas. Po-tešilo ho však prekonanie slovenského aj vlastného rekordu spred dvoch rokov. Až 68 mužstiev, ktoré na jednom mieste varili guláš, mu prinieslo nový rekord. Fugas verí, že ho znova prekonajú. „Miesta je tu dosť ešte na 50 kotlov, dúfam, že budúci rok sa prihlási ešte viac ľudí.“
Guláš Cup sa podľa neho stal očakávanou udalosťou obyvateľov Kyneku. „Chodí ich sem viac ako na futbal,“ zhodnotil.
Tajomstvo receptu neprezradia
Kotol z Polygonu, ktorý si pamätá ešte dávne vianočné kapustnice, obsluhovalo trojčlenné mužstvo Nitranov. Tesne pred vyhlásením výsledkov o najlepší guláš im v 20-litrovom kotle nezostalo takmer nič. „Rozdávali sme ľuďom, ktorí si vypýtali,“ vysvetlil kuchár Jozef Čerňák. Zeleninu, po štyri kilá bravčoviny, hovädziny a diviny chystal s kamarátmi od rána, tri hodiny mäso oddychovalo v marináde. Rovnako ako ostatné mužstvá, aj oni si tajomstvo svojho receptu strážia. Pôvodne sa chceli pridŕžať postupu z kalendára Gazdinka, nakoniec však improvizovali. „Zistili sme, že varíme podľa receptu na perkelt,“ zavtipkovali chlapi. Aj keď si cenu z Guláš Cupu neodniesli, so svojou účasťou boli spokojní. „Neprišli sme po víťazstvo, ale zabaviť sa, posedieť, sú tu naši kamaráti a známi,“ zhodnotil Peter Plandora.
Najlepší guláš podľa šesťčlennej poroty navarila partia mladíkov z Nitry. Šuba a kolektív si cenu prebrali z rúk primátora. Ten si na futbalové ihrisko na Kyneku odskočil z majstrovstiev Európy vo futbale väzenských stráží. „Nezávidím porote, že musela vybrať víťaza. Každý vie, že 60 gulášov sa nedá dôkladne okoštovať. Je to čistá náhoda, ktorý vyhrá. Ale ľudia sem chodia kvôli atmosfére a zábave, nie kvôli súťaženiu,“ zhodnotil organizátor podujatia Vladimír Zabák, ktorý mal v porote syna, renomovaného kuchára.