19. jún 2008 o 15:02
Pengagi poznajú recept na dlhovekosť kapely
Poznáte ich z mestských akcií, kde hrávajú folkové a country pesničky. Pred rokmi ich spojila príroda a trampský život, ktorému zostali verní doteraz. Nitrianska skupina Pengagi oslavuje 25. výročie svojho vzniku.
Spojili ich túlavé topánky
Štvrťstoročie je dlhá doba a aj keď sa na začiatku v kapele vystriedalo niekoľko členov, nikto z nej neodišiel v zlom. Receptom na dlhovekosť je podľa kapelníka Petra Hadžu to, že nemiešajú svoje súkromné životy s muzikou. „Okrem skúšok a hrania sa nestretávame. A nenosíme so sebou manželky. Sú to naše nepísané pravidlá. Zaregistrovali sme u iných kapiel, že sa rodiny členov stretávajú, že idú na spoločnú dovolenku, a vtedy dochádza k nejakým treniciam. My si ale odohráme, čo máme a ideme od seba. Ale pritom sme výborná partia,“ hovorí Peter Hadža. Ako jediný je v kapele od začiatku.
Zakladajúcich členov kapely spojil pred štvrťstoročím trampský život. „Nechodili sme na diskotéky, ja som na nej v živote nebol, aj manželku som stretol na trampských akciách. Keď sme sa s chlapcami stretávali na internáte a oni hovorili, kto bol kde na zábave a kde sa kto opil, tak ja som bol ticho. Cítil som sa byť iný, lebo ja som prešiel Veľkú Fatru, večery trávil pri ohni. Mal som však krásnu mladosť, neverím, že mali mladosť tak bohatú na hlboké zážitky, ako som mal ja. Odvtedy viem, že čo robí väčšina, nemusí byť správne,“ spomína si na trampský život Peter Hadža. Produktívne časy toho nitrianskeho sa datujú na koniec 70-tych rokov. „Počas víkendov v hlbinách slovenských lesov, či pravidelne vo štvrtok na trampských slezinách po nitrianskych krčmičkách sme si vytvárali atmosféru kovbojov a drsných chlapov, samozrejme, v sprievode gitár, bendža či flauty,“ opisujú začiatky formovania sa nitrianskej country kapely jej členovia. Tí zakladajúci spojili prvé slabiky svojich prezývok a v 1983 tak dali meno svojej skupine. „Založiť si kapelu bolo vtedy jednoduchšie ako teraz,“ tlmí mýty o neprajnosti vtedajšieho režimu Peter Hadža. Aj on a Pengagi sa však museli postaviť pred komisiu vtedajšieho Slovkoncertu, ktorá posudzovala „závadnosť či nezávadnosť“ pesničiek v ich repertoári.
Ľudia sa striedali, muzika zostala tá istá
Oficiálne sa predstavili až po mesiaci ležérneho cvičenia na slezine nitrianskych trampov. Zúčastňovali sa rôznych posedení, usporadúvali aj vlastné. Nasledovala účasť na rôznych festivaloch a prvé ocenenia. V Nitre sa pod ich hlavičkou konali country bály a rôzne klubové akcie. V kapele sa vystriedalo asi 15 členov, v aktuálnej zostave hrajú už desať rokov. Vydali dve cédečka a v uplynulých dvoch rokoch si ich koncert vyžiadali aj Česi a Slováci v Londýne. V Čechách, kde majú podľa Hadžu silné publikum, však hrali už dávno. „Asi starneme. Ale doba je náročná, musíme sa venovať hlavne svojim robotám a rodinám. A okrem muziky máme aj iné koníčky,“ priznáva Peter Hadža, ktorý je okrem gitaristu, speváka a manažéra kapely aj profesionálnym masérom. Juraj Banás je stavbárom, Peter Raškovič zasa výrobcom elektrických huslí. Živí ho aj prerábanie áut na propán-butánový pohon. Vlado Raškovič je geodetom.
Aj keď falošne, ale s chuťou
V 90-tych rokoch dostali Pengagi ponuku na šesťtýždňovú šnúru vystúpení v Rakúsku a Holandsku. Na cestu sa však nevydali. „Mohol som vtedy ísť len ja. Vlado si zakladal firmu, venoval tomu všetok čas. Boli sme ochotní hrávať cez víkendy, ale nie počas šiestich týždňov. Nechceme muziku robiť tak, aby sme tomu prepadli naplno. Je to koníček pre chlapcov, ktorí majú náročnú prácu a pri muzike vedia vypnúť. Mohli by sme chodiť hrávať kade-tade a častejšie, ale bolo by to náročné a my sa chceme baviť, kamarátiť a tešiť sa zo života,“ obhajuje muziku Pengagi jej kapelník. Na svojom webe sa Pengagi verejne hlásia k mottu: Aj keď falošne, ale s chuťou. Štvrťstoročnicu oslávia so svojimi fanúšikmi, priateľmi a ich rodinami 20. júna v Štefanovičovej - Dvor pod Orechom. Blahoželať by im mal prísť aj Alan Mikušek.Autor: PETR