Pondelok, 1. marec, 2021 | Meniny má AlbínKrížovkyKrížovky

Štefan Lednický: Fíni si Slovákov obľúbili

DO KRAJINY TISÍCICH JAZIER sa Štefan Lednický z Nitry dostal prostredníctvom športu. Vo Fínsku pracuje už druhý rok a páči sa mu tam. Hovorí, že keby bol mladší, určite by sa tam usadil.

História kontaktov Štefana Lednického s Fínmi siaha šesť rokov dozadu, kedy bol vedúcim nitrianskeho hokejového družstva žiakov. Nitra vtedy usporiadala žiacky hokejový turnaj, na ktorom nechýbali ani Fíni, s ktorými sa Nitrania skamarátili, neskôr cestovali na oplátku k nim. Fínsky strojársky hlavolam „Po čase ma jeden z mojich fínskych priateľov oslovil a spýtal sa ma, či by som nepomohol,“ spomína Štefan. „Vedel, že sa vyznám v strojárčine a jeho požiadavka znela: rozobrať a opraviť stroj, s ktorým si nevedeli dať rady už štyri fínske firmy.“ Štefan požiadal o fotografie a dokumentáciu k stroju a napokon sa rozhodol, že to aj s par- tiou skúsi, hoci spomínaný stroj na vlastné oči nikdy nevidel. „Stroj sme rozobrali, opravili a doteraz funguje. Išlo o sušičku na drevo a fínskemu majiteľovi sa to páčilo. To bola moja vstupná brána do Fínska. Nemusel som si podať žiadnu žiadosť, lebo spomínaný stroj zo Švédska nechcela žiadna fínska firma opraviť.“ Odvtedy je Štefan vo Fínsku už druhý rok. S viacerými Slovákmi pracuje v strojárskej firme vyrábajúcej zariadenia k drevospracujúcim strojom. Najskôr ho sledovali Štefan a jeho partia pôsobia v západofínskom mestečku Loimaa, ktoré má viac ako 13-tisíc obyvateľov a nachádza sa medzi Tampere a Turku. „Prvý polrok som mal z Fínov čudný dojem. Stále ma sledovali, lebo oni sú dosť uzavretí,“ hovorí. „No keď ma po šiestich mesiacoch prekukli a ja ich tiež, stali sme sa dobrými kamarátmi.“ Fíni si na Slovákov tak zvykli, že keď odchádzali na dovolenku do Nitry, boli z toho nervózni. „My tam totiž vystrájame kadejaké žartíky, kým oni sú inej povahy,“ vysvetľuje Štefan. „Berú to však športovo a snažia sa mi to vrátiť. Na strojoch máme postavené slovenské aj fínske vlajky, a keď sme naposledy odchádzali, pustili sme kompresor, postavili sa do pozoru a vlajky sa trepotali v prúde vzduchu.“ Podľa Štefana tiež možno konštatovať, že vo Fínsku majú druhý socializmus. Všetci robotníci majú kľúč od firmy, všetci poznajú kódy. Keď niekto potrebuje čosi pozvárať, alebo požičať vŕtačku na víkend, jednoducho si to môže prísť kedykoľvek zobrať, ale všetko musí vrátiť naspäť. Je to o veľkej dôvere. „Podobne je to aj s dochádzkou, ktorú si píšeme sami a nikto nás nekontroluje.“ Chlieb je úplne iný Vo Fínsku stoja potraviny asi dvakrát toľko ako u nás. Strava je podobná našej, hoci by sa mohlo zdať, že v krajine tisícich jazier bude prevládať rybacina. „Chlieb je však úplne iný,“ povedal nám Štefan. „Až po roku som zistil, ktorý chleba sa podľa mňa dá jesť, a ten stojí 2 eurá. Radšej si však kupujeme rožky. Na obedy chodíme do reštaurácie, kde sa dá do päť euro bohovsky najesť. Väčšinou neviem podľa objednávky z jedálneho lístka, čo budem jesť, ale chutí mi to. Výhodou však je, že zo švédskeho stola si k objednanému jedlu môžeme zobrať prílohy a šaláty podľa vlastnej potreby.“ Pokiaľ ide o obchody, Fíni sú veľkí lokálpatrioti. „Ako príklad uvediem domáce jablká, ktoré sú také malé, že by som do nich ani nekopol a stoja 3,50 euro,“ vysvetľuje Štefan. „No je to Suomi výrobok a kašlú tam na krásne jablká z Poľska či Grécka. Toto sa mi na nich páči. Kupujú všetko domáce, zrejme nie sú odkázaní na ceny. Zaujímavé tiež je, že vo Fínsku pred Vianocami či pred Valentínom alebo Veľkou nocou nie sú v obchodoch žiadne akcie. Ľuďom tam vôbec nemasírujú mozgy ako u nás.“ Prohibícia Fínsko je známe i obmedzeným predajom alkoholu. Ten dostať iba v špeciálne vyhradených predajniach, pričom v potravinových obchodoch je k dispozícii iba pivo a ľahké vína. Pokiaľ ide o krčmy, vo Fínsku sú cez pracovné dni prakticky prázdne. „Chodili sme do nich len my zo Slovenska,“ dozvedeli sme sa od Štefana. No keď príde piatok alebo sobota, spijú sa do nemoty. Sú však pritom tolerantní. Pri jednom víkendovom posedení som zažil, že opitý Fín sa doslova zrútil na stôl a povylieval poháriky. Nikto však naňho nenadával a každý čakal, kým sa pozviecha. Keď vstal, objednal všetko, čo povylieval. Čo sa mi ale nepáčilo, že nevedia robiť penu na pive. Ale ja som to nášho krčmára už naučil. Povedal som mu, že keď neurobí vahto, teda penu, budem chodiť inde. Naučil sa. Mimochodom - pivo vo fínskej krčme stojí 3,80 euro.“ Svetelné šoky Zemepisná poloha predurčuje Fínsko na to, že dĺžka dní a nocí je tam odlišná ako u nás, a to i napriek tomu, že mestečko Loimaa, kde Štefan pôsobí, sa ešte nenachádza za severným polárnym kruhom. „Najväčšie šoky sme zažili v lete. Človek sa zobudí o polnoci a nevie si predstaviť, koľko je asi hodín, lebo stále je svetlo. O jedenástej večer tam v lete chodíme v krátkych rukávoch a krátkych nohaviciach. Je tam veľmi teplo. V zime tam je naopak stále tma a tuhé mrazy, zažil som aj mínus 38-stupňový mráz.“ Štefan nám tiež povedal, že za dva roky nevidel vo Fínsku žiadne vrabce. Asi by pomrzli. Lietajú tam hlavne vrany, straky a kavky. V lete sú tam stehlíky a sýkorky. Hokejové vlajky Hokej je vo Fínsku národným športom a nehrávajú ho len tí, ktorým chýbajú ruky, nohy alebo prsty. Samozrejme, že zo zimných športov sú veľmi populárne skoky a beh na lyžiach, v ktorých Fíni dominujú. „O obľúbenosti futbalu tiež netreba pochybovať a tam, kde robím ja, sú veľmi populárne dostihy klusákov. Dostihová dráha je v Tampere a hrá sa tam o veľké peniaze.“ V súvislosti s hokejom si Štefan spomína na vlaňajšie majstrovstvá sveta, kedy hrali Fíni vo finále. „V krčme hokej nikto nepozeral, sedeli sme tam len dvaja. No keď sme išli večer z roboty, bolo zaujímavé, že pred každým domom viala na stožiari štátna zástava. Keď však po prvej tretine začali Fíni brutálne prehrávať, všetky vlajky zmizli.“ Orava je veverička Fínčina sa zaraďuje do skupiny ugrofínskych jazykov, kam v Európe patrí hlavne maďarčina. Ale po viac ako tisícich rokoch odlúčenia týchto národov, keď si to Maďari nasmerovali na juh, je už príbuznosť oboch jazykov malá. „Fínčina je podľa mňa maďarčina odzadu,“ myslí si Štefan. „Za dva roky som sa naučil dosť slov, ale najväčším problémom je pre mňa gramatika. Tá je veľmi ťažká. Fíni totiž majú až 14 pádov, s nemčinou alebo angličtinou som vôbec nemal toľko problémov. Keď sa však pomýlim, od Fínov je milé, že vždy ma opravia. Rozprávam sa s nimi anglicko-fínsko-nemecky. Fínčina má mnoho vlastných výrazov a s maďarčinou ju spája iba to, že predložky sa dávajú na koniec slova.“ Na záver treba spomenúť, že vo fínskom jazyku nájdeme niekoľko slov, ktoré sú rovnaké ako slovenské. Napríklad matka znamená cesta, jano zasa smäd a orava je veverička.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Získaj náskok pred štartom
  2. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  3. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  4. FIIT – vedomosti, ktoré majú zmysel
  5. Štúdium, ktoré sadne
  6. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  7. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  8. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  9. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  10. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  1. 26 years of providing you with essential information
  2. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  3. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  4. Tieto farmy dávajú prácu domácim. A podporujú región
  5. Cirkevné gymnázium v Snine patrí medzi najlepšie v kraji
  6. O2: Mentálne zdravie zamestnancov je pre nás veľkou prioritou
  7. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  8. Varso Tower od HB Reavis je najvyššou budovou v EÚ
  9. Dáma s pávím pierkom
  10. Slovensko zasiahla vlna nárastu dopytu po produktoch na kĺby!
  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 23 132
  2. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 13 034
  3. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 10 508
  4. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 10 009
  5. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 8 326
  6. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 7 634
  7. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 7 152
  8. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov 6 035
  9. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 5 537
  10. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 5 081
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Ponuku na výjazdové MOM obce z okresu Nitra odmietli. Museli by doplácať. Ministerstvo žiadajú, aby upravilo podmienky.

2 h
Antonín Stavjaňa.

Čo povedal tréner po prehre 1:3 na východe?

12 h
Po tomto páde ex-Nitrana Balaja (na zemi) pri Regäselovi (vo výskoku) zapískal rozhodca Očenáš penaltu pre FC ViOn, ktorá v kontexte s ďalšími udalosťami nesedela domácemu trénerovi Petrovi Lérantovi (v čiernom).

Tvrdé slová na tlačovke – trénerovi Nitry sa vonkoncom nepáčila penalta, akou FC ViOn potvrdil historický skok do nadstavby o titul.

27. feb
Snímka z duelu Vrábeľ s Galantou. Celkom vpravo domáci kapitán Dávid Hamar.

MY Nitrianske noviny pokračujú v seriáli Futbalový bonzáčik. Tentoraz sme prevetrali kabíny treťoligistov, presnejšie deviatich mužstiev z regiónu.

26. feb

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Muž, ktorý sa stal maskotom mesta pod Urpínom, mal 63 rokov.

27. feb

Testovanie pokračuje aj v nedeľu.

27. feb

Niektoré obce v okrese Topoľčany nezachytili ani jedného pozitívneho. V meste Topoľčany je miera pozitivity na odberových miestach zriadených mestom 0,527%.

14 h

Osadili dôležitý prvok, cyklomost.

18 h

Už ste čítali?