11. máj 2008 o 0:00
Štefan Lednický: Fíni si Slovákov obľúbili
DO KRAJINY TISÍCICH JAZIER sa Štefan Lednický z Nitry dostal prostredníctvom športu. Vo Fínsku pracuje už druhý rok a páči sa mu tam. Hovorí, že keby bol mladší, určite by sa tam usadil.
História kontaktov Štefana Lednického s Fínmi siaha šesť rokov dozadu, kedy bol vedúcim nitrianskeho hokejového družstva žiakov. Nitra vtedy usporiadala žiacky hokejový turnaj, na ktorom nechýbali ani Fíni, s ktorými sa Nitrania skamarátili, neskôr cestovali na oplátku k nim.
Fínsky strojársky hlavolam
„Po čase ma jeden z mojich fínskych priateľov oslovil a spýtal sa ma, či by som nepomohol,“ spomína Štefan. „Vedel, že sa vyznám v strojárčine a jeho požiadavka znela: rozobrať a opraviť stroj, s ktorým si nevedeli dať rady už štyri fínske firmy.“ Štefan požiadal o fotografie a dokumentáciu k stroju a napokon sa rozhodol, že to aj s par- tiou skúsi, hoci spomínaný stroj na vlastné oči nikdy nevidel.
„Stroj sme rozobrali, opravili a doteraz funguje. Išlo o sušičku na drevo a fínskemu majiteľovi sa to páčilo. To bola moja vstupná brána do Fínska. Nemusel som si podať žiadnu žiadosť, lebo spomínaný stroj zo Švédska nechcela žiadna fínska firma opraviť.“
Odvtedy je Štefan vo Fínsku už druhý rok. S viacerými Slovákmi pracuje v strojárskej firme vyrábajúcej zariadenia k drevospracujúcim strojom.
Najskôr ho sledovali
Štefan a jeho partia pôsobia v západofínskom mestečku Loimaa, ktoré má viac ako 13-tisíc obyvateľov a nachádza sa medzi Tampere a Turku. „Prvý polrok som mal z Fínov čudný dojem. Stále ma sledovali, lebo oni sú dosť uzavretí,“ hovorí. „No keď ma po šiestich mesiacoch prekukli a ja ich tiež, stali sme sa dobrými kamarátmi.“ Fíni si na Slovákov tak zvykli, že keď odchádzali na dovolenku do Nitry, boli z toho nervózni. „My tam totiž vystrájame kadejaké žartíky, kým oni sú inej povahy,“ vysvetľuje Štefan. „Berú to však športovo a snažia sa mi to vrátiť. Na strojoch máme postavené slovenské aj fínske vlajky, a keď sme naposledy odchádzali, pustili sme kompresor, postavili sa do pozoru a vlajky sa trepotali v prúde vzduchu.“
Podľa Štefana tiež možno konštatovať, že vo Fínsku majú druhý socializmus. Všetci robotníci majú kľúč od firmy, všetci poznajú kódy. Keď niekto potrebuje čosi pozvárať, alebo požičať vŕtačku na víkend, jednoducho si to môže prísť kedykoľvek zobrať, ale všetko musí vrátiť naspäť. Je to o veľkej dôvere. „Podobne je to aj s dochádzkou, ktorú si píšeme sami a nikto nás nekontroluje.“
Chlieb je úplne iný
Vo Fínsku stoja potraviny asi dvakrát toľko ako u nás. Strava je podobná našej, hoci by sa mohlo zdať, že v krajine tisícich jazier bude prevládať rybacina. „Chlieb je však úplne iný,“ povedal nám Štefan. „Až po roku som zistil, ktorý chleba sa podľa mňa dá jesť, a ten stojí 2 eurá. Radšej si však kupujeme rožky. Na obedy chodíme do reštaurácie, kde sa dá do päť euro bohovsky najesť. Väčšinou neviem podľa objednávky z jedálneho lístka, čo budem jesť, ale chutí mi to. Výhodou však je, že zo švédskeho stola si k objednanému jedlu môžeme zobrať prílohy a šaláty podľa vlastnej potreby.“
Pokiaľ ide o obchody, Fíni sú veľkí lokálpatrioti. „Ako príklad uvediem domáce jablká, ktoré sú také malé, že by som do nich ani nekopol a stoja 3,50 euro,“ vysvetľuje Štefan. „No je to Suomi výrobok a kašlú tam na krásne jablká z Poľska či Grécka. Toto sa mi na nich páči. Kupujú všetko domáce, zrejme nie sú odkázaní na ceny. Zaujímavé tiež je, že vo Fínsku pred Vianocami či pred Valentínom alebo Veľkou nocou nie sú v obchodoch žiadne akcie. Ľuďom tam vôbec nemasírujú mozgy ako u nás.“
Prohibícia
Fínsko je známe i obmedzeným predajom alkoholu. Ten dostať iba v špeciálne vyhradených predajniach, pričom v potravinových obchodoch je k dispozícii iba pivo a ľahké vína. Pokiaľ ide o krčmy, vo Fínsku sú cez pracovné dni prakticky prázdne. „Chodili sme do nich len my zo Slovenska,“ dozvedeli sme sa od Štefana. No keď príde piatok alebo sobota, spijú sa do nemoty. Sú však pritom tolerantní. Pri jednom víkendovom posedení som zažil, že opitý Fín sa doslova zrútil na stôl a povylieval poháriky. Nikto však naňho nenadával a každý čakal, kým sa pozviecha. Keď vstal, objednal všetko, čo povylieval. Čo sa mi ale nepáčilo, že nevedia robiť penu na pive. Ale ja som to nášho krčmára už naučil. Povedal som mu, že keď neurobí vahto, teda penu, budem chodiť inde. Naučil sa. Mimochodom - pivo vo fínskej krčme stojí 3,80 euro.“
Svetelné šoky
Zemepisná poloha predurčuje Fínsko na to, že dĺžka dní a nocí je tam odlišná ako u nás, a to i napriek tomu, že mestečko Loimaa, kde Štefan pôsobí, sa ešte nenachádza za severným polárnym kruhom. „Najväčšie šoky sme zažili v lete. Človek sa zobudí o polnoci a nevie si predstaviť, koľko je asi hodín, lebo stále je svetlo. O jedenástej večer tam v lete chodíme v krátkych rukávoch a krátkych nohaviciach. Je tam veľmi teplo. V zime tam je naopak stále tma a tuhé mrazy, zažil som aj mínus 38-stupňový mráz.“ Štefan nám tiež povedal, že za dva roky nevidel vo Fínsku žiadne vrabce. Asi by pomrzli. Lietajú tam hlavne vrany, straky a kavky. V lete sú tam stehlíky a sýkorky.
Hokejové vlajky
Hokej je vo Fínsku národným športom a nehrávajú ho len tí, ktorým chýbajú ruky, nohy alebo prsty. Samozrejme, že zo zimných športov sú veľmi populárne skoky a beh na lyžiach, v ktorých Fíni dominujú. „O obľúbenosti futbalu tiež netreba pochybovať a tam, kde robím ja, sú veľmi populárne dostihy klusákov. Dostihová dráha je v Tampere a hrá sa tam o veľké peniaze.“
V súvislosti s hokejom si Štefan spomína na vlaňajšie majstrovstvá sveta, kedy hrali Fíni vo finále. „V krčme hokej nikto nepozeral, sedeli sme tam len dvaja. No keď sme išli večer z roboty, bolo zaujímavé, že pred každým domom viala na stožiari štátna zástava. Keď však po prvej tretine začali Fíni brutálne prehrávať, všetky vlajky zmizli.“
Orava je veverička
Fínčina sa zaraďuje do skupiny ugrofínskych jazykov, kam v Európe patrí hlavne maďarčina. Ale po viac ako tisícich rokoch odlúčenia týchto národov, keď si to Maďari nasmerovali na juh, je už príbuznosť oboch jazykov malá. „Fínčina je podľa mňa maďarčina odzadu,“ myslí si Štefan. „Za dva roky som sa naučil dosť slov, ale najväčším problémom je pre mňa gramatika. Tá je veľmi ťažká. Fíni totiž majú až 14 pádov, s nemčinou alebo angličtinou som vôbec nemal toľko problémov. Keď sa však pomýlim, od Fínov je milé, že vždy ma opravia. Rozprávam sa s nimi anglicko-fínsko-nemecky. Fínčina má mnoho vlastných výrazov a s maďarčinou ju spája iba to, že predložky sa dávajú na koniec slova.“
Na záver treba spomenúť, že vo fínskom jazyku nájdeme niekoľko slov, ktoré sú rovnaké ako slovenské. Napríklad matka znamená cesta, jano zasa smäd a orava je veverička.Autor: JOŽO MALÝ
