V africkom Senegale bubnoval Igor Holka na pláži pri Atlantiku

Je pravdepodobne jediným interpretom africkej hudby na Slovensku, ktorý sa tradičné rytmy západnej Afriky učil priamo v Senegale od domorodých profesionálov. Učiteľ z nitrianskej Tralaškoly IGOR HOLKA. „Táto cesta bola prínosom nielen pre mňa, ale aj pre

mojich žiakov,“ hovorí. V Senegale bubnoval už po druhýkrát Do Afriky sa Igor Holka, učiteľ bicích nástrojov a perkusií v Tralaškole, vydal po prvýkrát pred troma rokmi. Sám, na vlastnú päsť. „Veľa som sa tam naučil. Africká hudba a kultúra sa však nedá vstrebať na jedenkrát. Keď to tam raz človek zažije, má chuť sa vrátiť. Som aktívny hudobník, mám svoju kapelu a stále sa je v čom zdokonaľovať.“ Do Afriky teda vycestoval po druhýkrát. Tentoraz spolu s Ernestom z Argentíny a Thiagom z Brazílie. „Prenajali sme si domček na pláži u tej istej rodiny ako pred troma rokmi. Strávili sme tam tri týždne na workshope afrických perkusií, spevu a tanca,“ rozpráva Igor. Jeho učiteľmi boli profesionálni hudobníci, ktorí pôsobia v orchestroch a rôznych formáciách v Dakare. „Každý deň sme mali lekciu na pláži pod palmami.“ Problémy s komunikáciou Igor nemal. Z každého svetového jazyka vie „troška“ a čo-to sa naučil aj zo senegalského nárečia wolow. „V Senegale sa hovorí po francúzsky, keďže je to bývalá francúzska kolónia. Ľudia sú tam empatickí, keď človek chce, vie sa dorozumieť. Keď bolo treba vybaviť nejaké závažné veci, tlmočil Ernesto, ktorý ovláda slovenčinu. Má za manželku Slovenku.“ Deti na Igora kričali: Tubab, tubab V Senegale budil Igor ako beloch veľký záujem. Hlavne mladí ľudia a deti naňho pokrikovali - tubab, tubab (beloch). „Ale keď mal tubab plný vačok cukríkov, tak bolo všetko v poriadku,“ hovorí s úsmevom bubeník, ktorý sa do Afriky prišiel učiť. „K tamojším ľuďom som pristupoval s veľkou pokorou a úctou. Rovnako si tí ľudia vážili mňa, Thiaga aj Ernesta. Boli sme pre nich prínosom. Prenajali sme si dom, ženy z rodiny mali prácu, varili nám, prali. Dali sme im príležitosť zarobiť si.“ Mutóna kŕmia kartónom Obed či večera sa dá v Senegale prirovnať k slávnostnému obradu. Je bežné, že okolo jedného taniera sa zíde aj pätnásť ľudí. „Jedli sme vždy pri veľkej mise. Nikto z rodiny nesmel chýbať. Tam neexistuje, že by si niekto naložil zvlášť a jedol sám.“ Najbežnejšie a najlacnejšie jedlo je v Senegale mutón – kríženec medzi ovcou a kozou. Súčasťou jeho potravy je napríklad papierový kartón. „Videl som na ulici chlapca, ktorý trhal kartón. V rámci zdvorilosti sme sa pozdravili a ja som sa ho vážne spýtal – to je pre mutóna? A on dopovedal - áno, pre mutóna. Nemusím teda vysvetľovať, ako takéto mäso chutilo.“ Ku koncu pobytu už Igor kuchárky prosil, aby mu dali hocičo jesť, len nie mutóna. „Dali mi teda ryby, tie tam boli lacné, keďže sme bývali v rybárskej dedine. Domorodci ich celý deň chytali v Atlantiku a večer opravovali siete.“ Ku koncu pobytu si Igor uvaril u nás obľúbenú sáčkovú polievku, ktorú v Afrike nepoznajú. „Všetkých som ponúkol. Zo zdvorilosti ochutnali, ale stále sa pýtali, či tam nie je bravčové mäso, ktoré nemôžu jesť kvôli moslimskej viere. Keď som mal krízu, dal som si pečeňovú paštétu.“ Na slávnosti kuskusu si pochutnal aj na pečených kuriatkach. Kuskusu však na chuť neprišiel. Na odporučenie svojho učiteľa okoštoval aj tradičnú miestnu špecialitu. „Zo stánku na ulici som zjedol pirohy s rybacou plnkou a za tým vypil kávu. Už hrozivo to znie. Dal som sa prehovoriť a dva dni mi bolo zle, tak som pil kolu.“ Nič vážnejšie ho našťastie nepostihlo. Načo nosiť drevo do lesa Vlastné hudobné nástroje si Igor do Afriky so sebou nebral. „Načo nosiť drevo do lesa. Jedným z mojich zámerov bolo, že si zadovážim nové. Do batožiny sa mi zmestili štyri sólové bubny a jeden basový bubon pre Thiaga. Išiel som stadiaľ taký nabalený, že ma ani vidieť nebolo. Nakúpil som aj rôzne tašky a oblečenie, ktoré patria k imidžu mojej kapely Afro Campana.“ Nechýbalo veľa a Igor by si domov na Slovensko okrem obrovskej batožiny doniesol aj africkú ženu. „Núkal mi ju jeden odo mňa o dve hlavy vyšší domorodec so slovami - zober si tú Fatimu na Slovensko. Začal som sa smiať, ale nechcel som ho uraziť. Presviedčal ma, že ona bude dobrá žena, že mi bude variť, starať sa o mňa.“ Okrem hry na bubny Igora zaujíma aj to, ako sa vyrábajú. Dokonca robí na ne servis. „Je to veľmi náročné urobiť z jedného kusa dreva bubon. Vydlabáva sa z oboch strán do typického tvaru. Trvá to aj niekoľko týždňov. Používa sa husté, ťažké drevo, ktoré rastie práve v Afrike. Ako blana sa používa koža najlepšie z africkej kozy. Má zvonivejší zvuk ako slovenská,“ rozpráva Igor, ktorý by chcel senegalským hudobníkom pomôcť s prezentáciou ich kultúry vo svete. Zopár ich už navštívilo aj Nitru na workshopoch v Súkromnej umeleckej škole Tralaškole. Pomedzi palmy do internetovej garáže Moderná doba a technické vymoženosti neobišli ani Senegal. Hoci nie je televízor bežnou súčasťou domácnosti, v každej mnohopočetnej rodine sa nachádza aspoň jeden. „Tak ako pri jedle sa všetci stretávajú aj pri televízore. Nerozprávajú sa, väčšinou telenovelu sledujú bez mihnutia oka. Keď som sa chcel s nimi porozprávať, musel som počkať, kým sa program skončí.“ Večer sa Igor vybral pomedzi palmy popri pobreží do internetovej kaviarne. „Výstižnejší názov je garáž s počítačmi. Vlastnil ju jeden Nemec. Písal som domov maily, že som v poriadku. Nie všetky prišli." Igor: Nemôžem preberať osudy ľudí na seba „Raz prišla za nami mama so synom, ktorý mal na nohe škaredú hnisavú ranu. Prosila nás o finančnú pomoc. Išli sme s ním teda do nemocnice, kde mu ranu ošetrili. Tá matka mala dvanásť detí. Ako prejav vďaky nám povedala, že nám toho syna dá, alebo aj nejakého iného. Mohli sme si vybrať. Nebolo to o tom, že by svoje deti nemala rada, ale chcela aspoň pre jedno lepšie podmienky pre život.“ Ako na ponuku Igor reagoval? „Povedal som si, že nemôžem preberať osudy tých ľudí na seba. Nedokážem vyriešiť problém Afriky. A jedno dievčatko z Mali sme si s priateľmi z letného workshopu už adoptovali.“ Je tomu už päť rokov, čo Finde Dialo posielajú finančný príspevok na štúdium. „Vybrali sme si ju náhodou. Každý povedal číslo, ktoré sme sčítali a vydelili naším počtom. Dievčatko nám posiela listy a vysvedčenia. Výborne sa učí.“ Nechcel dávať peniaze len tak Za tri týždne minul Igor v Senegale veľa peňazí. „Keď človek vidí tú biedu, túži aspoň trochu pomôcť a odvďačiť sa za všetko, čo mi dali po duchovnej stránke. Nakúpil som si tam oblečenie, objednával rôzne veci. Nechcel som im len tak dávať peniaze, vždy som ich vymenil za nejaký tovar.“ V Senegale sú veľké kontrasty, na jednej strane krásne novostavby a na druhej strane štvrte vyhlásené za nie veľmi bezpečné, do ktorých sa neodporúča turistom chodiť. „Ja som býval práve v takej, lebo stadiaľ pochádzal môj učiteľ,“ vysvetľuje bubeník. Afrika ho nabila energiou a pokojom Niekoho pobyt v exotických krajinách vyčerpá, iného upokojí. Igor Holka patrí k tým druhým. V Afrike, ale aj krajinách Latinskej Ameriky - Argentíne, Uruguaji a Brazílii, ktoré navštívil minulý rok, nachádza rovnováhu a pokoj. „Po návrate si dokážem organizovať veci a život lepšie. Dokážem sa na seba pozrieť s nadhľadom. Som nabitý energiou a uvedomujem si, čo sú moje priority,“ hovorí s presvedčením bubeník. „Aj keď sa človek pomaly vráti do starých koľají, niečo v ňom zostane, čo mu nikto nemôže zobrať.“

V africkom Senegale bubnoval Igor Holka na pláži pri Atlantiku

Najčítanejšie na My Nitra

Komerčné články

Blogy SME

Blogy SME

V africkom Senegale bubnoval Igor Holka na pláži pri Atlantiku

Najčítanejšie na My Nitra

Hlavné správy z Správy Nitra, Zlaté Moravce a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?