Ako ste sa vlastne dostali do Poľska?
- So zaujímavou ponukou do Górniku Zabrze prišiel za mnou manažér pán Sommer. Poliaci sa prišli na mňa aj pozrieť, s mojím výkonom boli spokojní. Absolvoval som zdravotné testy, ktoré dopadli dobre. Podpísali sme kontrakt na tri roky.
Ako sa vám zatiaľ darí?
- Myslím si, že do koncepcie hry som zapadol celkom dobre. Teší ma, že hrávam v základnej zostave, len škoda zranenia, ktoré ma vyradilo na dva zápasy. Bol som nominovaný aj do zápasu, kde nastúpila domáca reprezentácia proti výberu zahraničných hviezd, ale práve pre zranenie som nemohol nastúpiť. Začiatok jari sme nemali najlepší, kde sme dvakrát nešťastne prehrali, ale z posledných piatich zápasov sme trikrát vyhrali a raz remizovali (pozn. red. - zhovárali sme sa pred včerajším zápasom). Z toho v štyroch z nich sme nedostali gól, trikrát dokonca vonku. To sa Górniku naposledy podarilo v roku 1990.
V klube teda vládne spokojnosť?
- Spokojnosť a pokoj. Ideme za naším cieľom, ktorý je skončiť do ôsmeho miesta. Úroveň klubu je vysoká, prišiel nový sponzor a do troch rokov majú vybudovať nový štadión. Dávajú si veľké ciele.
Aký je záujem fanúšikov
a médií?
- Obrovský. Na domáce zápasy je vždy vypredaný štadión s kapacitou 16-tisíc divákov. Derby proti Ruchu Chorzów sa hralo dokonca pred 42-tisícmi fanúšikov. Bol to neuveriteľne silný zážitok. Aj médiá majú veľký záujem. Natáčajú naše tréningy, zápasy vysielajú celý týždeň na športovom kanáli.
Čo hovoríte na úroveň ligy?
- Nie je ľahké presadiť sa tu, odo mňa ako legionára každý čaká veľký prínos do hry a kvalitu. Myslím si, že je liga rýchlejšia, agresívnejšia a technickejšia. Napríklad na poslednom zápase bolo tridsať manažérov z rôznych klubov.
Ako ste si v Zabrze zvykli?
- Byt mám asi desať minút od štadióna. Bývam sám alebo s priateľkou, ktorá za mnou chodieva. Keď mám voľný čas, tak idem na kávu s Michalom Peškovičom, ktorý chytá za neďaleký Bytom, alebo sedím za počítačom a píšem si s kamarátmi a rodinou. Z poľštiny už veľa rozumiem, ale rozprávanie mi ide ešte pomalšie. Teší ma, že na každom domácom zápase mám podporu zo Slovenska. Chodí priateľkin brat Tomáš so sestrou Miškou a s jej priateľom Dodom. Na derby s Ruchom bol s nimi aj oco. Nedávno tu vzbudili rozruch štyria moji kamaráti, ktorí ma prišli povzbudiť. Mali veľký úspech, ich fotka bola v niekoľkých novinách. MARTIN KILIAN
RÝCHLIK MUSEL SPOMALIŤ
Patrik si na Slovensku urobil meno aj vďaka neúnavnému „jazdeniu“ po pravej strane. Práve s rýchlosťou sa spája zvláštny zážitok z tvrdej zimnej prípravy. „Behali sme podľa tepu a mne sa zdalo to tempo malé, ako rýchlejší výklus. Tak som išiel trocha rýchlejšie a prvýkrát v živote ma tréner vyhrešil v zimnej príprave, že behám rýchlo. Bál sa, že sa dostanem do laktátu. V Poľsku som teda mal najľahšiu zimnú prípravu, akú som doteraz absolvoval, a pritom kondíciu mám takú dobrú ako na Slovensku, ale bez zatavenia a laktátu,“ prezradil legionár zo Zlatých Moraviec, ktorý oslávi 3. mája 26 rokov.
