„Nie je to najšťastnejší nápad,“ konštatoval Radimír Siklienka, riaditeľ Regionálneho centra ochrany prírody v Nitre. „Pohyb motorovými vozidlami je na území chránenej krajinnej oblasti, kde platí druhý stupeň ochrany - mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie - zákonom zakázaný. Výnimku je možné udeliť len v odôvodne-ných prípadoch. Navyše, Zoborské vrchy sú v zozname navrhovaných území európskeho významu, ktorý je už odsúhlasený Európskou komisiou."
O zámere vyasfaltovať cestu na Zobor nedávno informoval viceprimátor František Baláž (KDH). Minulý týždeň prišla na Regionálne centrum ochrany prírody žiadosť. Podal ju vedúci mestského Nitrianskeho informačného systému. „Chceli preskúmať možnosti spevnenia prístupovej lesnej cesty a vybudovania záchytného parkoviska pod Pyramídou, pričom prístup autom by bol spoplatnený,“ upresnil R. Siklienka. Ochranári vo štvrtok vydali negatívne stanovisko.
„Uvažovali sme nad tým, ako sprístupniť vrchol Zobora aj ľuďom, ktorí tam nemôžu vyjsť peši,“ povedal nám primátor Jozef Dvonč. Dodal, že Mesto na asfaltke netrvá. „Riešením by mohli byť v lete konské povozy, v zime džípy. K tomu by ochranári výhrady nemali.“ Dvonč ubezpečil, že bez ich stanoviska nebude Mesto robiť na Zobore žiadne aktivity: „Myslím si, že Zobor je poklad Nitry.“
Organizované jazdy turistov džípmi, ktoré by mali na tento účel špeciálne povolenie s vopred určenými podmienkami, by podľa Siklienku nemali byť zásadným problémom. Pripomína však, že už dnes sa dá autom a autobusom dostať až pod vrchol Zobora: „Z parkoviska pod liečebným ústavom trvá peší výstup len približne tridsať minút.“
Pred rokmi na Zobor jazdila lanovka, tá je však nefunkčná. Primátor s ochranármi hovoril aj o využití jej hornej stanice. „Mohlo by tam byť občerstvenie a zároveň informačné stredisko, ktoré by propagovalo prírodné, ale aj historické hodnoty územia. Mohli by sme tam robiť prednášky, respektíve poskytovať záujemcom sprievodcovskú službu,“ povedal Radimír Siklienka.
V prípade, že by Mesto v budúcnosti chcelo obnoviť lanovku, ochranári by vraj v zásade nemali výhrady. Na investíciu za niekoľko desiatok miliónov ale samospráva nemá peniaze. Všetko totiž treba robiť nanovo. Súčasné stĺpy, navíjací systém aj samotné sedačky sú už nepoužiteľné. Na mieste je otázka, či staré zariadenie neohrozuje svoje okolie. „Budem iniciovať jeho demontáž. Lanovka je mestský majetok, zrejme pôjde do šrotu,“ povedal primátor.