Zlaté Moravce sa etablovali v elitnej spoločnosti nad očakávanie. Majiteľ klubu Viliam Ondrejka prijal hodenú rukavicu z kabíny, FC ViOn sa po postupe do Corgoň ligy meria s tradičnými klubmi zo slovenskej futbalovej scény ako rovný s rovným. Najväčšiu devízu nováčika vidí Ondrejka vo vzájomnej dôvere, ktorú s obľubou prezentuje aj ako svoju životnú filozofiu.
V zime ste riadne investovali do nákupu nových posíl, ste spokojný s prestavbou kádra?
- Viete, s nákupmi hráčov je to ako v rulete. Mali sme tisíc informácií, hráči, ktorých nám ponúkali rôzni agenti, boli vraj tí najlepší, vyberali sme si dlho a ja verím, že sme si vybrali správne. Povedal som to aj chlapcom v kabíne, že tu zostali preto, lebo vo futbale niečo dokázali, inak by sme ich neangažovali. Je teraz na nich, ako sa chopia príležitosti. Úprimne im želám, aby sa svojimi výkonmi na jar predali ďalej, ako rád hovorievam - aj do Barcelony.
Na vydýchnutie teda počas prestávky veľa času nezostalo, najmä keď ste sa po rekonštrukcii štadióna pustili aj do umelého osvetlenia...
- Ak chcem požadovať stopercentnú prácu od hráčov, sám musím ísť príkladom, preto sme naozaj nemali priestor na oddychovanie. Na jar sme ale nachystaní po všetkých stránkach, pripravené máme aj prémie za víťazstvá, kiežby sme ich museli vyplácať po každom zápase. Je teraz len na hráčoch, koľko si ktorý z toho koláča odhryzne. Naši futbalisti sú špička ľadovca, od ich výkonov budeme posudzovaní všetci, preto musia dať našej lodi čo najlepšie smerovanie. A ak sa pýtate na umelé osvetlenie, tak jeho vybudovanie bolo mojim veľkým snom. Už ako chlapec som sa na Tehelnom poli pozeral s úctou do žiariacich reflektorov, teraz, po štyridsiatich rokoch, ich máme aj my. Ja som mal na splnenie svojho sna viac času, ako sa dostáva hráčom na zrealizovanie ich myšlienok na ihrisku, musia sa s tým ale vysporiadať každý po svojom.
Do futbalu v Zlatých Moravciach vrážate veľké peniaze, ich návratnosť je v nedohľadne. Kde beriete toľko energie?
- Nie je mu ľúto jednej-jedinej koruny, ktorú som vložil do futbalu. Verte, sú oveľa bohatší ľudia, ktorí majú tiež peniaze a čo by dali za to, aby sa mohli postaviť v kabíne pred svojich hráčov, nie všetko sa ale dá kúpiť. My sme hrdí na našu prácu, dosiahnuté úspechy za posledné roky sú tou najkrajšou odmenou za všetko vynaložené úsilie. Sme síce malí, mnohí o nás hovoria ako o rodinnom klube, na čo som ale pyšný. Nemáme sa za čo hanbiť a minulý rok je pre nás tou najlepšou skúškou správnosti, kedy sme sa presvedčili, čo všetko môžeme dosiahnuť vierou vo vlastné schopnosti a poctivou robotou.
Uplynulý rok sa zapísal do histórie klubu zlatými písmenami. Nemáte obavy, po hodoch zvykne prísť bolenie brucha?
- Vôbec nie. Aj vlani som prišiel pred prvým zápasom do kabíny a pri pohľade na chlapcov mi bolo jasné, kto tam sedí. Vždy mi veľmi záleží na tom, aby boli v kabíne čisté vzťahy, bolo to tak vlani, teraz je to ešte lepšie. Títo hráči sú nastavení na víťazstvá. Viem, že nie všetko nám vyjde, svoje predstavy majú predsa aj súperi a k futbalu patria aj prehry rovnako víťazstvá či remízy. My ale veríme v silu tohto mužstva a od toho sa odvíja celá filozofia.
Kazom minulého roka bol zbabraný záver jesene, už ste analyzovali príčiny vtedajšej krízy?
- Darilo sa nám, viacerí hráči sa zrazu ocitli v situáciách, ktoré dovtedy nepoznali. Chyby sme vtedy urobili aj my, fungovali sme totiž na poloprofesionálnej báze. Chýbajúce zmluvy s hráčmi čosi pokrivili, čo sa potom prenieslo aj na ihrisko. Poučili sme sa ale, dobré vzťahy robia dobré zmluvy, máme opäť jasno.
S čím teda budete na jar spokojný?
- Chcem, aby sme hrali dobrý futbal, na ktorý sa budú ľudia chodiť radi pozerať. Ak zvládneme tieto dve veci, dostavia sa aj výsledky alebo lepšie víťazstvá. Nerád by som počúval reči typu, že ten a ten súper má takého a takého hráča. My máme Mareka Ujlakyho, ktorý vie hrať futbal a ak sa k nemu pridajú aj ostatní hráči, nemám ani najmenšiu obavu. Uznanie kvality súpera a zdravý rešpekt je namieste, ale naši chlapci musia veriť vo vlastné sily. Keby som si ja neveril, tak tu nemáme náš klub, či na výplaty, takže na hráčov vlastne kladiem také isté nároky ako na seba.
