Hádzaná stratila jedno zo svojich najmilších detí. Rodák zo Zbehov zasvätil hre medzi sedmičkami všetko. Ako tréner viedol viaceré ženské družstvá v najvyššej súťaži, sedel na šiestich lavičkách, najviac bol ale spojený s nitrianskou Plastikou. Rýchle kontry boli zbraňou, ktorá zdobila všetky jeho tímy a ktorou víťazil najradšej. Precízny pracant presedel veľa hodín nad štatistikami, čísla a grafy zbožňoval, lebo mu nikdy neklamali. Hoci so ženami nezískal Berec žiaden majstrovský titul, medzi jeho trofejami sa lesknú tri bronzové medaily, pyšný bol právom aj na ocenenie najlepšieho slovenského trénera z roku 1999. Hádzanú si nosil aj domov, manželka Ľuba dokonca reprezentovala, k milovanému športu viedli tiež svoje dcéry. Lolo, ako ho volali najbližší, hádzanú doslova prežíval, prehry ho ale boleli, ťažko niesol aj odchody z lavičiek v Šali a zo Šurian. Zomrel vo štvrtok, po ťažkej chorobe vo veku 52 rokov.
S dorastenkami Plastiky získal Berec päť majstrovských titulov, z jeho dievčat sú ženy. Dnes prídu svojmu trénerovi zakývať jeho „žuvačky“ na nitriansky cintorín na Cabajskej ceste posledný raz.