Šestnásťročného Stanka Minára z Brodzian zavraždil jeho najlepší kamarát

Michal Fábry. Bol to doslova masaker - 22-krát ho dobodal, pričom opakovane zasiahol životne dôležité orgány. Nitriansky krajský súd mu minulý týždeň vymeral 18 rokov za mrežami.

Ľútosť neprejavil Michal (30. novembra bude mať 19 rokov) si trest odpyká v ústave so stredným stupňom stráženia. Podstúpiť musí aj och-ranné protitoxikomanické ús-tavné liečenie. Keď vyjde z väzenia, bude tri roky pod ochranným dohľadom. Rozsudok si prišli v utorok vypočuť matka, sestra a kamarátka páchateľa. Prítomná bola aj Stankova mama. Ospravedlnenia ani slov ľútosti sa však nedočkala. Vrah právo posledného slova nevyužil. Bez viditeľných emócií bola aj jeho rozlúčka s príbuznými, ktorú mu po pojednávaní povolila sudkyňa. Vražda sa stala 15. apríla o 21.45 hodine v Brodzanoch – v parku pri Puškinovom múzeu. Vrah napadol Stana kuchynským nožom s trinásťcentimetrovou čepeľou. Spôsobil mu 22 bodných rán! Obeti zasiahol pľúca, srdcovnicu, pažerák, pečeň... „Čin spáchal surovým a trýznivým spôsobom na chránenej osobe – dieťati,“ zhodli sa prokuratúra i súd. Napriek tomu súhlasili s tým, aby vrah uzavrel dohodu o vine a treste. V opačnom prípade mu hrozilo až 25 rokov za mrežami. Našli ho kamaráti „Nechápem to, Michal bol u nás takmer denne, ešte aj v deň vraždy,“ hovorí pani Marta, Stanova mama. V osudný večer žehlila a rozprávala sa so synom. Potom mu niekto zatelefonoval a on išiel von. „Vraj je o chvíľu späť. Keď sa nevracal, o 23.15 hodine som mu poslala esemesku, odpoveď som však nedostala,“ spomína si nešťastná mama. Pred polnocou počula pískanie pod oknom. „Tak zvykol na syna vypiskovať Michal. Ešte som si myslela, či sa zbláznil, veď už každý spí. Potom som si všimla, že ten človek pred domom má baterku, bolo mi to podozrivé...“ Pani Martu vzápätí čakala najhoršia správa života - polícia jej prišla oznámiť, že Stanka niekto dopichal. „Vôbec som to neregistrovala, stále som si mlela svoje – že je určite v nemocnici a žije.“ Dobodaného chlapca našli ka-maráti, medzi ktorými bol aj Michal. „Práve on povedal chlapcom, aby ho išli hľadať do parku,“ hovorí mama. Nadránom sa všetci stretli na polícii, aby spísali zápisnicu. „Michal si ešte ku mne prisadol, akoby sa nič nestalo. Nepozrel sa na mňa, to je svätá pravda, hlavu sklonil dolu. Aj sme prehodili dve – tri vety.“ Pani Marta ani netušila, že vedľa nej sedí Stanov vrah. Keď sa to o niekoľko dní od vyšetrovateľa dozvedela, takmer skolabovala. „Myslela som si, že to spravil niekto cudzí, že možno natrafil na nejakého opilca, alebo bol v nevhodnej chvíli na nevhodnom mieste.“ Dodnes nevie, prečo Odpoveď na otázku, prečo to Michal urobil, dodnes nepozná. „Prečítala som celý spis a nie je mi to jasné. Podľa vyjadrenia psychológa to mohlo byť kvôli dievčaťu, vraj mohol brať syna ako prekážku v tom vzťahu. Stanko ale nikdy nespomínal, že by sa mu to dievča páčilo.“ Pani Marta hovorí, že Michal a Stanko boli úplne iné typy. „Michal mi pripadal skôr utiahnutý, Stanko bol ukecaný. Medzi rovesníkmi bol veľmi obľúbený. Vedel sa zabaviť a aj napätú situáciu obrátiť na žart, ale nikdy si z nikoho nerobil posmech. Možno to bolo aj tým, že doma mal zdravotne postihnutého brata. Odmala bol vychovávaný tak, že sa raz bude musieť o neho postarať.“ Rana v matkinom srdci sa nikdy nezahojí. Aspoňže Stanko nezomieral v bolestiach. „V spise som sa dočítala, že ho zabil prvou ranou, prerezal mu aortu.“ V parku, kde vyhasol život šestnásťročného chlapca, sú dodnes kahančeky a kvety. Nosia ich tam ľudia, ktorým Stanko chýba.