Posledná októbrová streda sa priam núkala na vybočenie zo zabehaných koľají, ďalší deň bolo totiž voľno. Za zábavou sa do Zlatých Moraviec vybrala aj partia mladíkov, väčšinou zo Sľažian, všetko futbalisti. Stále len dohady kolujú o príčinách havárie. Nie je jasné, prečo sa autom vracali siedmi, dvaja chlapci boli dokonca skrútení v batožinovom priestore... Hoci to mali domov kratšie po starej ceste, vracali sa po zlatomoraveckej. Miesto i zráz, kde auto s posádkou zišlo z krajnice niečo pred štvrtou hodinou ráno, nájdete poľahky aj s odstupom troch týždňov. Po poli sú stále roztrúsené posledné zvyšky karosérie, smutným mementom je kahanec so sviečkami na pni stromu, ktorý skrížil cestu kopŕcajúcemu sa autu zo svahu. Dvadsaťročný Anton sedel za volantom, jeho zranenia boli smrteľné. Výpočet ďalších diagnóz bol tiež smutný - silný otras mozgu, otvorené zlomeniny stehenných kostí...
Tonkov pohreb bol v sobotu, pri truhlu sa s kamarátom prišli naposledy rozlúčiť všetci futbalisti. Smutno bolo na druhý deň v kabíne, niektorí ani nešli na zápas. Neboli by schopní hrať. Tí, čo si dres predsa obliekli, akoby bojovali aj za Tonka. Hralo sa v Čeľadiciach, Sľažany vtedy vyhrali prvý raz vonku. Žiadne víťazstvo ale nevráti rodičom syna, dvom súrodencom brata, ani futbalistom kamaráta.
Život ide ďalej, futbal tiež. Sľažany v nedeľu zastavili doma i jesenného kráľa I. triedy z Rumanovej, z gólov sa ale netešia ako predtým.