Písmo:A^-|A⁺00

Vďaka nej sa invalidný dôchodca Štefan Petrík mohol naďalej venovať svojim koníčkom záhradke, vinohradu a rybárčeniu. Takmer desať rokov bilo v jeho tele srdce, ktoré kedysi patrilo úplne inému človeku – neznámemu Bratislavčanovi. Navždy dotĺklo pred pár dňami, 23. októbra. Štefana Petríka sme navštívili v októbri pred dvomi rokmi v rodinnom dome v Jure nad Hronom, kde žil so svojou manželkou. Napriek tomu, že ako prvý Slovák absolvoval ojedinelú a závažnú transplantáciu srdca, bol veselý a optimistický. Tešil sa z dvoch synov a štyroch vnúčat. Zo žartu hovoril, že na „svoje“ nové srdce si spomenie, keď sa pozrie na obrovskú jazvu v stre- de hrudníka. A, samozrejme, aj vždy ráno, ktoré zakaždým začínal s hŕbou liekov. Tešil sa z každého ďalšieho dňa. Zo svojej záhradky, vinohradu, keď spolu s manželkou pôjdu na Hron na rybačku. S vďakou hovoril o kardiológovi Viliamovi Fischerovi, ktorému pri historickej prvej transplantácii srdca na Slovensku asistovali traja lekári, medzi nimi aj syn prezidenta Gašparoviča. Na otázku, či sa komplikovanej operácie vtedy nebál, odpovedal pragmaticky: „Povedal som si: buď – alebo. Možno aj preto, že som bol už slabý ako mucha.“ Operácia sa vydarila, nasledovala rekonvalescencia. V rámci nej si musel zvyknúť na nesolenú a menej mastnú stravu. Pravidelne chodil na lekárske kontroly, kde ho zásobovali liekmi. Napriek tomu sa tešil, že o pár mesiacov oslávi významné jubileum: desať rokov s novým srdcom. Toho sa už nedočkal. „So srdcom nemal problémy. Týždeň predtým bol v Bratislave na kontrole, robili mu biopsiu srdca. Posťažoval si, že je nejaký slabý. Preto ho lekári poslali na cétéčko do Levíc. To už neabsolvoval, v utorok v levickej nemocnici zomrel. Pravdepodobnou príčinou bola embólia,“ spomína na 23. október pani Petríková. Po boku svojho manžela stála celých 43 rokov. Keď zomrel, mal 67 rokov. „Je mi smutno. Boli sme na seba zvyknutí, celé dni sme boli v dome spolu,“ smúti vdova. Na blížiace sa oslavy desiateho výročia transplantácie sa pripravovalo aj vedenie obce. „V septembri som sa stretla s doktorom Fischerom. Už vtedy sme spolu kuli plány, ako desiate výročie v obci oslávime,“ hovorí starostka Helena Valentová. Uvažovali o kultúrnom programe, o besede s doktorom Fischerom, ktorý je čestným občanom obce, a možno aj konferencii s tunajšími kardiológmi. „Keď som sa dozvedela o úmrtí pána Petríka, hneď som mu volala,“ spomína na smutné udalosti starostka. So Štefanom Petríkom sa rodina a aj ostatní obyvatelia Juru nad Hronom rozlúčili na miestnom cintoríne v piatok 26. októbra.