„Aby sa mi to jedno oko rozsvietilo, opäť som naň videl, bol zas svojprávny a mohol ísť sám, bez dozoru na ulicu. Aby som už nebol domáci väzeň odkázaný na doprovod,” povedal herec, ktorý je stále odkázaný na doprovod svojej manželky či blízkych.
Na narodeninovej „párty” v kruhu rodiny sa spomínalo na zašlé časy či rekapitulovalo. „Do minulosti sa v spomien-
kach vracať nechcem, pretože na zašlé časy dobré spomienky nemám. Radšej ako minulosti sa budeme venovať prítomnosti. Pretože, hoci nevidím, hrám všetky predstavenia, ktoré som naštudoval ešte v čase, keď som videl a pribudli dokonca aj tri nové.” Či mu nasledujúce týždne prinesú ďalšiu divadelnú ponuku, zatiaľ netuší. „V mojom veku a stave je to pomerne ťažké. Musia mi totiž hľadať špecifické roly, kde nie sú veľké mizanscény, chodenie po scéne.”
Jeho hereckým snom by bolo stvárniť postavu nevidiaceho, ktorý jedného dňa začne vidieť. „Tú by som totiž mohol hrať, až keď sa mi to splní aj v reálnom živote,” dodáva Dančiak.
Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom
Váš e-mail bol úspešne zaregistrovaný. Aktivujte si odber správ kliknutím na odkaz, ktorý sme vám poslali e-mailom.
Staré železničné teleso medzi Považskou Bystricou a Púchovom prerábajú na cestu. Nosice sa bránia, narastie im počet áut. Projekt je však už rozbehnutý.
