Písmo:A^-|A⁺00

vným názvom Veľkonočný príbeh. Film, v ktorom si naposledy zahrala Adela Gáborová, televízia odvysiela na Veľkú noc. Kresťanská tradícia bez pátosu „Mojím zámerom bolo priniesť divákom pútavý príbeh, ktorý by v sebe niesol kresťanské posolstvo,“ priblížil nám Igor ideu, ktorá v ňom, režisérovi ochotníckeho divadla, zapálila filmárske ambície. „Veľkou výzvou pre mňa bolo vyhnúť sa pátosu, ktorý je vo filmoch s náboženskou tematikou často prítomný," dodal. V rozprávke Bonifác a zázračný anjel sa spolu s ďalšími tvorcami podujal sprístupniť detskej duši podstatu vianočnej tradície. Filmu, ktorý už dvakrát odvysielala televízia a onedlho poputuje na indický filmový festival, sa však podarilo osloviť divákov bez vekového obmedzenia. Hrdinovia príbehu presvedčia charakterovou autentickosťou, učia sa na vlastných omyloch a zistia, že všetko v živote má svoj hlbší význam. Kresťanská tradícia prehovára cez príbeh nenásilne. Vo filme nenájdeme prvoplánové moralizovanie, etický rozmer sa prirodzene vynára na pozadí konania jednotlivých postáv. Film zaujme aj netradičnou poetikou, ktorú spoluvytvára nárečie, či čarom spontánneho ochotníckeho herectva. Od divadla k filmu Igor Pargáč je vedúci miestneho divadelného súboru Rondo. Ako učiteľ náboženstva a etiky prirodzene inklinuje k náboženským témam, hoci hry, ktoré pod jeho taktovkou vznikli, majú širší tematický záber. Filmársky debutoval dokumentárnym projektom s názvom „Skade si chlapče?“. Jeho zrod podnietila túžba umožniť opätovné stretnutie Židov, ktorých spolužitie v rodných Preseľanoch preťali tragické vojnové udalosti. „Film umožňuje sprostredkovať tvorcovo posolstvo omnoho väčšiemu počtu ľudí," objasnil nám jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol uprednostniť tento umelecký druh po dlhoročných skúsenostiach s divadlom. „A pretrvá. Nemá prchavý charakter ako divadlo," vyzdvihuje ďalšiu výhodu. Filmom žili celé Preseľany Pri tvorbe Veľkonočného príbehu sa filmový tím snažil nadviazať na osvedčené umelecké postupy, ktoré podľa nich stoja za úspechom rozprávky Bonifác a zázračný anjel. „Čo sa však výrazne zmenilo, sú technické možnosti realizácie," uviedol Igor Pargáč. „Slovenská televízia s nami vstúpila do koprodukcie, poskytla dramaturgičku aj strihové štúdio. Kameramana zaistilo štúdio Lux. Vo filme bude viac efektov." Ochotnícky pôvab si však natáčanie uchovalo. „Neustále sme improvizovali. Stalo sa, že sme museli zamestnávateľovi nášho herca, ktorého sme potrebovali v čase jeho pracovnej doby dostať na nahrávací pľac, poskytnúť chlapa, ktorý bude počas jeho filmovania zaňho zaskakovať pri práci," zaspomínal si pobavene. „Raz sme potrebovali zohnať posúch. Keďže preselianske pekárne už posúchy vypredali, producenti museli od predavačov zistiť meno posledných kupcov a hor sa k nim do domu vypytovať posúch," pridal ďalšiu príhodu. Okrem miestneho ochotníckeho súboru sa na natáčaní podieľal aj pospolitý preseliansky ľud. Nielenže plnil funkciu komparzu, ale aj ochotne poskytoval priestory svojich domov či dvorov na filmovanie. Natáčalo sa vyše mesiaca a okrem Preselian sa pracovalo aj v nitrianskych exteriéroch. Posledná rola pani Adely V novom filme sa diváci opäť stretnú s hrdinami z prvého filmu: anjelom, dedinským dobrákom Bonifácom a ústrednou detskou dvojicou. Všetkým pôjde o záchranu života veľkonočného baránka. V rozprávke sa objaví motív krížovej cesty, ktorého netradičné spracovanie určite vzbudí pozornosť. Epizódne sa v príbehu mihne aj postava Ježiša, ktorého umelecké stvárnenie napriek plnej vernosti biblickej tradícii vybočuje z obvyklého filmového zobrazovania jeho osobnosti. Na rolu Ježiša výzor predurčil Mira Klučku, člena ochotníckeho súboru Hlavina z Radošiny. Mnoho filmových postáv režisér ušil priamo na telo hercom, ktorých osobitný výraz vďaka dlhoročnej spolupráci dokonale pozná. Vo filme sa opätovne zaskvie Jozef Dóczy či Anton Živčic. Adela Gáborová prijala napriek veľmi pokročilému štádiu svojej choroby rolu starej mamy. Jej smrť bola dôvodom, prečo sa nedočkala ani prehliadky prvých záberov.