Takmer štyri tisícky divákov potleskom v stoji počas štyroch minút, ktoré rozhodca Micheľ pridal na koniec zápasu posledného kola s Trenčínom, vyprevadili FC ViOn do Corgoň ligy. Ľudia sa objímali na tribúne aj potom s hráčmi na ihrisku, slzu pustil i dojatý tréner. Rosinský sa najskôr dlho tešil s blízkymi, vystískali ho aj šéfovia klubu, no keď sme ho podpichli ako strojcu moraveckého zázraku, ohradil sa. Zásluhy vedel hneď podeliť, ďakoval kolegom v realizačnom tíme, hráčom, vedeniu aj na jar prebudeným divákom. „Niečo podobné som zažil na Maledivách, keď sme vyhrali pohár, doma je ale doma,“ hľadal tréner - robotník ťažko slová pri otázke, čomu by prirovnal fantastický jarný finiš svojho mužstva. Zlaté Moravce boli po ôsmom kole so šiestimi prehrami až na predposlednom, siedmom mieste tabuľky prelínacej časti. V zostávajúcich šiestich kolách však prišiel nevídaný obrat. Ondrejkovci päťkrát vyhrali, raz remizovali a do najvyššej súťaže postúpili z tretieho miesta! Práca náročného trénera priniesla ovocie. Zlaté Moravce vyhrali Slovenský pohár, postúpili do Corgoň ligy, sotva pätnásťtisícové mestečko už netrpezlivo vyzerá meno súpera v Pohári UEFA. Hoci Rosinský nemá zmluvu, budúcnosťou sa netrápi. „Nikdy som ju tu ani nemal, chlapské podanie ruky znamená na ViOne viac ako všetky dohody na svete,“ hovorí vážne, odhaľujúc pritom človečinu, ktorú cítiť v Zlatých Moravciach zo všetkého. Futbal sa dá robiť aj slušne, výsledky a plný štadión sú dôkazom i zadosťučinením.
