Udelili mu ju za vynikajúce výsledky v športe, úspešnú reprezentáciu Československa, mesta Nitra a obce Veľké Zálužie vo futbale. Na slávnostnom zasadnutí obecného zastupiteľstva mu cenu odovzdal starosta Jozef Moravčík.
„Futbal som začal hrávať už ako malý chlapec v Hájskom, kde som sa aj narodil. Na ihrisku sme boli od rána do večera. Futbal ma jednoducho bavil. Základnú školu som navštevoval vo Veľkom Záluží, po jej ukončení som išiel na učňovku do Zlatých Moraviec. Už ako 17-ročný som tu hrával za dospelých, potom som prestúpil do AC Nitra. Štyri roky som tu bol prvoligový hráč, napokon som hral aj za národné mužstvo,“ prezradil nám Vladimír Ternény, medzi futbalistami známy aj ako „Hadica“. V roku 1966 narukoval do Dukly Banská Bystrica, odkiaľ ho po týždni prevelili do Dukly Praha. Okrem iného bol na zájazde v Japonsku, deväť zápasov hral za Československo, za ktoré strelil dva góly. Hral aj v pamätnom zápase na Maracane s Brazíliou pred 150 tisíc divákmi. „Futbal bol môj život. Kvôli nemu som v druhom ročníku odišiel aj z večernej priemyslovky. Tréningy boli v utorok, štvrtok a piatok, školu som mal v utorok a v piatok od 13. do 17. hodiny. Takže som to nejako nevedel zladiť, teraz to samozrejme banujem. Keby som ukázal vysvedčenie z prvého ročníka, tak tam boli samé jednotky. Dokonca aj profesor za mnou prišiel do Ferenitky, kde som v tom čase pracoval a volal ma, aby som sa vrátil do školy. Futbal však dostal prednosť. Bol som malý, ale zato rýchly. Vtedy sa hrávalo systémom 4-2-4. Využíval som najmä kraje, kadiaľ som to vždy potiahol, zacentroval alebo ušiel až pred bránku. Bol som za to dosť populárny,“ spomína Vladimír. Prezývku „Hadica“ mu vymyslel Daniel Ižold, ktorý len tak prehodil, že ten Vlado kľučkuje ako hadica. Ternény si extra záznamy o góloch nerobil. Za štyri prvoligové roky v AC Nitra ich dal 34.
„V tom čase so mnou hrávali v zálohe Ižold s Pozdechom. To boli dvojmetrové chlapiny, ktoré nebolo možné prehliadnuť. Porubský hral ľavého a Zekucia pravého obrancu, v zálohe boli Štarke, Rapan a Švec, bývalý poslanec národnej rady, v útoku sme boli ja, Ferko Halás, Imro Solčan, potom prišiel Ivančík, ktorý hral neskôr za Bohemians. Boli sme veľmi dobrá partia. Mojím futbalovým vzorom bol vtedy pravý krídelník Brazílie Garrincha,“ hovorí Vladimír Ternény. Rád si spomína na roky reprezentácie, ale aj samotné ligové zápasy. „V tom čase nebolo možné len tak kúpiť hráča. V istom období prišiel slabší ročník z dorastu i na školu, až sme z ligy vypadli. Nič zlé, čo by som však chcel v súvislosti s futbalom vymazať zo svojej pamäte, sa aj tak nestalo,“ hovorí.
Futbal hrával do svojej tridsiatky. V závere tri roky za Levice, s ktorými z majstrovstiev kraja postúpili až do druhej ligy. Napokon sa vrátil do Veľkého Zálužia, kde ešte rok robil hrajúceho trénera. Občas si ešte zahrá futbal za starých pánov v Nitre. V jeho stopách teraz ide vnuk Marek, ktorý ako 14-ročný hráva stopéra.