Keď sa začiatkom februára po 24. kole extraligy basketbalisti Nitry bodovo dotiahli na vedúce duo Inter - Košice, zdalo sa, že môžu rúbať veľmi vysoko. Skvelými úvodnými výkonmi po prílete z Ameriky sa blysol Richardson, po zranení sa rozohrával Tomek, strelecky sa darilo Hillovi aj Pohánkovi, z Nitry skrátka išiel strach.
Lenže, prešli len dva mesiace a karta sa úplne obrátila. Psychiku nahlodalo niekoľko prehier, nevyspytateľný Richardson zmizol, zranenie odstavilo Tomeka i Orešanského, k nim si prirátajme dlhodobého maróda Vojteka a z kádra ašpiranta na medailu zostalo torzo. A s tým sa veru nedá vyhrať ani séria so Spišskou Novou Vsou, hoci vo štvrtom zápase série k tomu chýbal jediný kôš...
Športovo to uznali aj fanúšikovia nitrianskeho basketbalu. Nitra tak vstúpila dva roky po sebe do tej istej rieky. Utopila sa vo štvrťfinálovom bahne, ale tentoraz aspoň so cťou.
Caste to ani tento rok s medailou nevyšlo. Ale život ide ďalej, aj ten basketbalový.
